, , Ako to, že to nechápe ? ! Ved vyzerám strašne! Rozťahané svetre, krátke nohavice, staré topánky, a k tomu vsetkému úplne z módy. Nie som hlúpa, to, ze mi povie, ze vyzerám dobre je len klamstvo, aby som si tie handry obliekla, " vravela sama pre seba. Otvorila skrinu a vytiahla z nej pár starých, rozťahaných, bezfarebných svetrov.
, , Toto ze je oblečenie ? ! " Hodila ich na posteľ. Otočila sa k opäť k skrini a tentokrát vytiahla nohavice. Primerala si ich k pásu a pozrela sa na nohy: , , Veď ich mám po členky ! ÁÁÁÁÁ " tlmene zvrieskla a hodila nohavice na zem vedľa seba. Sadla si na posteľ s tvárou v rukách: , , Takto sa nikdy nebudem páčiť ľuďom, " žalostne vzdychla :, , Žiadny kamaráti, žiaden priateľ, proste nič."
Ela nevedela pochopiť, prečo nemôže chodiť poobliekaná ako jej spolužiačky. Krátke sukne, topánky na opätkoch, obtiahnuté nohavice a sexi tričká. Zabudla však na to, že má dvoch bratov, otca bez roboty a mamu, ktorá to vštko musí zvládať za nich.
Odrazu prudko zdvihla hlavu: , , Brigáda, to ma spasí. Zarobím si! " Usmiala sa a drobné iskričky jej zaihrali v očiach. Nedočkavá nového nápadu si ľahla na posteľ a, nevedno kedy, zaspala. Snívalo sa jej o nových šatách, ktoré si kúpi, o bohatstve a večierkoch, na ktoré bude zvaná medzi prvými.
Ráno bežala z postele rovno do sprchy a bez raňajok do školy. Nevedela sa dočkať poobedia a konca vyučovania, keď bude môcť hľadať jej vysnenú brigádu. To, čo jej zabezpečí uznanie, rešpekt, priateľov a dlho očakávaného priateľa. , , Spása. Prečo som na to neprišla skôr ? ! Skvelé, úžasné. Dokonalý nápad z dokonalého mozgu ! " kričalo Ele z duše, nahlas sa to však neodvážila povedať, aby si ľudia nemysleli, že je blázon.
, , Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, či nepotrebujete brigádničku ? " znela každá veta, po tom čo vošla do obchodu, baru, reštaurácie alebo potravín. , , Koľko máte rokov ? Nevyzeráte na 18. Také mladé dievča nepotrebujeme. Ďakujem. " alebo: , , Nie, nie milá moja, nikoho nehľadáme. Skús to inde. " Nie, nie, nie, nie, nie a opäť nie.
, , Skvele...Tak toto nevyzerá dobre. Ak si nájdem vôbec niečo, tak môžem byť rada, " vzdychla. Zamyslene kráčala po neznámej ulici, bez výkladov, bez ľudí a pozerala si na topánky. Snažila sa premýšľať, no nič jej neprichádzalo na um. Zrazu sa niečo šuchlo na konci ulice. Ela zastavila, vydesená neznámym zvukom. Urobila krok dozadu, prižmúrila oči a snažila sa zistiť, čo to bolo, no nič nevidela. , , Asi to bola len mačka, " podotkla viac-menej pre seba. Poobzerala sa okolo seba, či tam niekto nie je, no nič, len.....výklad. , , Výklad ? Hm. " Podišla bližšie......PRIJMEM POMOC. , , Čože ? Zázrak. Tak toto by si, milá Ela, nečakala, čo ? " zasmiala sa. Podišla k dverám, chytila kľučku a zatlačila. Zaznel príjemný zvuk zvončeka a Ela si až vtedy všimla, že je v kníhkupectve, alebo knižnici ? Na prvý pohľad sa to nedalo roznať. Všade bolo ticho a nikoho tam nevidela., , Možno majú zavreté a ja som sem vtrhla, " napadlo ju.
, , Pomôžem mladej slečne ? " zaznel tlmený hlas z niektorej časti miestnosti. Ela poskočila a chvíľku sa snažila ustáť stratenú rovnováhu. Spoza poličky, napravo od Ely, vyšiel chlap okolo 60tky, stredne vysoký, s čiastočne plešatou hlavou a obdĺžnikovými okuliarmi. Pásikavá košeľa hnedej farby, čierna vesta a hnedé nohavice jej pripomínali knihovníkov z rôznych filmov a príbehov. Vyzeral prívetivo, no zároveň prísne pedantne: , , Čo by mladá slečna ráčila ? Ako pomôžem ? "
, , Ja, ja....rada by som....čitala som na výklade, že hľadáte pomoc. Tak by som, no....chcela by som sa opýtať, či to ešte platí? " otočila sa a ukázala na výklad priamo za ňou. Knihovník sa najprv pozrel smerom k výkladu, potom pomaličky sklonil hlavu a spoza obdĺžnikových okuliarí si ju postupne premeral. Ela stŕpla, nevyzerala dvakrát slušne. Roztrhané džíny, číny na nohách a dlhší tmavomodrý sveter k sebe veľmi neladili. , , Robili ste niekedy v kníhkupectve ? " opýtal sa muž pomaly a dôrazne. , , Nie. " Ela pozrela do zeme a vedela čo príde. , , Čítate knihy ? " znela ďalšia otázka. Ela privrela oči a mierne sa pousmiala: , , Nie pane, nečítam. Pravidelne isto nie. " slušne odpovedala uvedomujúc si, že sa môže otočiť a ušetriť si trapas: , , Tak a môžem ísť ďalej, " povedala si v duchu. , , V poriadku. Tak to teda budeme mať ťažšie. Aby ste sa tu vyznali a mohli poradiť, bolo by lepšie, keby ste čítali, pretože vzadu je knižnica, kde chodí dosť ľudí. No nič, tak kedy by ste chceli začať ? " zamyslene dopovedal knihovník. Ela neveriacky zdvihla hlavu a vypleštila oči: , , Hneď ! " vybafla, no ked sa na nho zahladela, tak pridala: , , Vlastne, môzem robit poobede a v sobotu celý den."
, , Slečna, toto je knižnica a kníhkupectvo. V sobotu máme otvorené len do jednej. Ale cez týzden by mi vyhovovalo, keby ste prisli o tretej a budete tu so mnou do ôsmej. Stihali by ste to ? " mierne nadvihol obočie.
Ele to padlo ako balzám na dušu:, , Samozrejme, bez problémov. Od tretej do ôsmej. " milo sa usmiala. , , Tak teda dohodnuté, nastupujete od zajtra. " povedal knihovník a mávol hlavou na znak toho, ze rozhovor sa skončil. , , Ďakujem ! " vyhŕkla Ela, a už utekala k dverám. , , Slečna ? ! " skríkol. Ela stŕpla a pomaličky sa otočila. , , Ešte by ste mi mohli povedať ako sa voláte ? " , , Ach, pravdaže. Eleanor Roskotová. " vydýchla si. , , Ďakujem, moje meno je Henry Crussio. Teda zajtra Vás čakám. Dovidenia Eleanor." , , Dovidenia pán Crussio. Ďakujem, " a už jej nebolo.
Kráčala uličkami akoby sa vznášala.......,, tak toto bolo vázne rozprávkové....wow ! Nikdy by ma nenapadlo, ze ja a knihovníčka ! " jemne sa pousmiala a kusla si do pery : ,, Ved som sa ho ani nespýtala, kolko platia brigádnikom. Vlastne som sa ho nespýtala dokopy nic.....Mám zajtra co robit, asi si to doma napísem na papierik. Nevadí. " opäť sa pousmiala. Domov to nemala daleko, hned za rohom pod mostom bola zastávka, z ktorej jej to domov trvalo 5minút....a zo skoly jej tu priamo stál autobus. Zdalo sa to ako neprekonatelne dokonalé, nieco, co chceli samy nebesá, zeby osud ?
Ela bola na pochybách, ci to doma povedat alebo nie. Ci oznámit, ze ona prácu má, zatial co jej otec sa o to snazí uz pol roka a stále nic. Nevedela, ci to nebude pre neho ubíjajúce, ze jeho dcéra si v jeden den zmyslí, ze prácu chce a na druhý den ju má.
Rozprávka
Komentuj
3 komenty k blogu
1
millie
10. 11.novembra 2009 19:25
Pripadá mi to také bez konca.
2
ved to je hadam jasne, ze to nie je dokoncene ale peknu formu to ma celkom
Napíš svoj komentár