Utekal, plynul, bežal ako tí ľudia... bez duše...
A všetko, čo povedala, každé slovo, myšlienka, všetko mizlo a strácalo sa. Príliš rýchlo, aby stihla pre niekoho niečo znamenať.
Čím viac túžila pre niekoho niečo znamenať, tým viac sa cítila bezvýznamná a sama. Všetko sa v nej zlomilo. A nakoniec stratila aj nádej...
...a kým hľadala nádej, ktorej viac nebolo, stratila sa vo svete. Stratila sa v beznádeji... Teraz, keď hľadela na svet, cítila len zvláštny smútok. Práve teraz vedela, že je všetko preč.
A už sa to viac nevráti...nevrátia jej to ani slzy, ani prosby, ani krik... je to preč, tak ako tí ľudia dole na ulici...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár