Rufus dupal na pedále bicykla a odporne sa vyškieral. Ústa mal zalepené od čokolády, ktorú zinkasoval od svojej krstnej. Za to, že je taký chutnučký, nevinný, malý a zlatý. Byť deckom je geniálne, prehnalo sa mu hlavou a znova sa zaškeril. Človek nemusí nič a má všetko - a ja to hodlám naplno využívať. Nikto ma z ničoho neupodozrieva, každý mi dá, čo chcem, môžem kľudne kradnúť peniaze rodičom z pred xichtu a radšej si budú myslieť, že to bol vietor alebo poltergeist. Zosadol z bicykla a nadýchol sa ostrého jesenného vzduchu. Pod mrakmi sa preháňali vtáky, zima bežala maratón po koži a slnko sa flegmaticky a unavene vyvaľovalo po oblohe. Mal túto každodennú cestu rád. Mieril k pani Jonesovej po čerstvé pečivo. Po ceste zje kúsok, čo si ukradne, donesie to domov včas, čím si zase parádne šplhne u má a pá a potom má celý deň pre seba. Kariéra legendárnych zlodejov a vždy začínala maličkosťami a ani Bonny a Clyde v jeho veku ešte nestrieľali po ľuďoch. A nemohol si vysnívať lepšie miesto ako Farthstown, malú, zastrčenú dieru, do ktorej civilizovaná noha jakživ nepáchla. Mikrosvet, kde si môže otestovať a oťukať reakcie ľudí, svoju vlastnú šikovnosť a prefíkanosť. Bicykel spadol do prachu pred pekárňou a Rufus naberal rožky do tašky. Pani Jonesová ho úpenlivo pozorovala svojimi skúmavými očami. Hodil plnú tašku rožkov na pult. Milo sa usmiala. "Zas si doma pochutnáte, čo, srdiečko.."
"To sa vie, pani Jonesová. Je to päť kusov." Zaklamal. Ajtak ho nemá šancu vidieť a on môže po ceste hneď tri zhltnúť. Položil na pult zopár drobných, zhrabol pečivo a bol pripravený na odchod, keď ho pani Jonesová zastavila. "Predtým ako odídeš.." prehlásila s neobvyklou, mrazivou istotou. Rufusovi stvrdlo srdce pri krku. Žeby nebola až taká blbá a senilná? Žeby ho odhalila? Zhorší sa mu povesť dobrého chlapčeka? "Potrebovala by som vzadu s niečím pomôcť." Hustá spleť šoku a paranoje spadla z Rufusovej hrude a rozbila sa o zem na sto malých kúskov. Samozrejme, že blbá a senilná JE, ako som len mohol pochybovať o svojej šikovnosti, pomyslel si a s vidinou upevnenia povesti a dobrého skutku sa pobral za pani Jonesovou do zadnej izby. "Pokazilo sa mi niečo v peci, nemohol by si sa na to pozrieť?" Meravá mrazivosť z jej hlasu neodchádzala. Rufus sa neisto naklonil nad pec. Nikdy by nečakal, že starenke ostane toľko sily. Keď desať rokov šetrila na niečo energiu, bolo to práve na toto. Silný kopanec zhodil Rufusa rovno do rozžeravenej pece a tučná ručička zavrela dvere. Pani Jonesová sa blažene usmiala, zložila si z nosa nové okuliare a starostlivo si ich utrela do zásterky.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
je neskoro a v ramci vyplodov mojej unavenej mysle, som si na zaciatku myslela, ze pani jonesova bude netvor z hlbin vesmiru ale... takto to bolo urcite lepsie toto sa mi fakt pacilo... a fakt by som si dala rozky...