Tak, a toto je posledná báseň, ktorú som kedy napísal svojej bývalej láske. Podľa mňa sa mi táto báseň vydarila najviac, ale som zvedavý aj na vaše názory. Už som ju raz zverejňoval, ale tam som ju trocha upravil, niečo som vynechal. Tu vám predkladám originálnu verziu tak, ako bola napísaná v jeden chladný daždivý večer, v malej izbičke, v Anglickom Walsalle. Myslím, že krajší dôkaz lásky som jej nikdy nedal.


Mám rád Tvoj hlas,
ktorý mi znie ako vtáči spev
uprostred jarnej lúky.

Mám rád Tvoje vlasy,
ktoré majú farbu lásky
a môžem ich vidieť už z diaľky.

Mám rád Tvoje bozky,
ktoré chutia ako najsladšia vec
na celom svete.

Mám rád Tvoj dotyk,
ktorý je nežný ako letný
vánok uprostred horúčav.

Mám rád Tvoje bruško,
ktoré bude obývať plod
našej lásky.

Mám rád ešte veľa
vecí na Tebe, ale
tie ti prezradím radšej sám. ♥

Mám Ťa veľmi rád,
ako vodu Malý princ,
ako spánok unavený,
ako lásku zaľúbený...

...ale jedno hovorí za všetko:
ĽÚBIM ŤA ♥


Tak, a to je všetko z mojej tvorby venovanej jej. Viac som už nestihol napísať. Skutočnosť je taká, že o 9 týždňov po mojom návrate mi oznámila že je koniec. Viem, že básne nehovoria veľa o mojom správaní a o vzťahu, ale prezrádzajú aspoň veľkosť mojej lásky k nej. Prisahám, že všetky tieto básne sú moja úprimná spoveď osobe, ktorej som veril a dôveroval, osobe ktorá ma o niekoĺko mesiacov bodla do chrbta. Ale je mi to veľmi ľúto, čo sa stalo...

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dreamagall  14. 5. 2008 15:57
Pekné vyznanie lásky aj ked po básnickej stránke to dosť pokrivkáva, no hlavný je úmysel
Napíš svoj komentár