Takže čím začať? Neviem. Hádam mojím príchodom domov:
Došiel som domov z Bratislavy, po 2 mesačnom pobyte, v nedeľu v noci (volajte to ako chcete, bolo to o cca 22:00). Odvtedy, až do piatku som dokopy nerobil nič zmysluplného. Teda, zistil som, že som závislý na sladkom, zvlśť od čokolády. Ale o tom potom (alebo zabudnite na to . Stretol som sa s triednou, dokončil jeden projekt, ktorý sa mi nechcelo robiť zopár týždňov, ba až mesiacov (jedno video, už aj visí na youtube, ale link nebudem zverejňovať, lebo nie je vhodné pre mládež do 18 rokov ).
No, ale aby som sa dostal k zlatému klincu programu tohto blogu:
V stredu (alebo vo štvrtok?), keď som písal s kamošom, ako sa nudím, tak mi len tak medzi rečou spomenul, že sa v piatok chystá akcia našej partie na Marii (autocamping pri Veľatoch, 20 km od Trebišova). Tak som urobil plagát na túto ekšn (ako vždy, aj teraz sa mi vydaril, a dostal som pochvalu a malé bezvýznamne plus). OK. Lenže, je tu háčik: peniaze. Áno, bol som v hlavnej dedine (rozumej Bratislava) pracovať, ale zasa nezarobil som až toľko, aby som ich minul hneď na chlast. No, ale čo by som neurobil pre kamošov? Veď konečne budeme spolu, ako jedná veľká partia, a najbližšie sa tak stretneme už iba na svadbe, alebo pohrebe.
No, dobre no. Ale keďže som ešte nevedel detaily, tak mi Citro (nevadí, že vám nič tie prezývky nič nehovoria, ja som len rád, a lepšie sa mi píše, ako by som ich mal číslovať, napr. kamoš 1) povedal, že večer sa všetci stretneme vonku, a sa dohodneme, že čo a ako. Fajn. Tak som šiel vonku, hoci som išiel takpovediac naslepo, lebo som sa nikoho nepýtal, že či vonku ide. Teda pýtal som sa, ale až cestou tam. Volám Tibimu: nedvíha, ale tých 20 vymeškaných hovorov mu vadiť nebude, nie? Fajn. Citro: je vonku s priateľkou, on nepríde, a ak príde, tak len na chvíľku. Pepei: je na Domaši, ani nevie či vôbec pôjde na Mariu (ale akože je organizátor), Vedo: je dakde preč, vonku ísť nehrozí. "OK", Povedal som si. Už nebudem míňať drahocenný kredit, hádam niekto bude v Ave (podnik, kde sa zvyčajne stretávame). Dôjdem do Ave, a tam, samozrejme nikto. Tak som sa pobral domov, s tým, že ráno sa niečo vymyslí. No, ale nedalo mi to, tak som ešte zavolal Citrovi z bratovho mobilu. Povedal mi akurát to, že oni už idú na aute, a pre mňa, ako zvyčajne, už nie je miesto. Zasa sa na mňa všetci vykašľali. Ale nevadí, prežijem to, veď idú aj busy.
Ďeň D, ráno:
Volá mi Citro, že kde som. Povedal som mu, že som ešte doma, že busom prídem až okolo obeda. On mi povedal, že ešte príde Shorty, a že aj on ide na buse. Hurá. Nepôjdem sám. Volám Shortymu: "kedy ideš?", on na to: "neviem, dakedy poobede". Tak som mu povedal, že budem o 13:30 na stanici, že keď chce, tak sa tam stretneme. Samozrejme o 12:30, keď som sa už vybral na nákup a na stanicu, mi volá Citro, že Shorty už je na Marii. Išlo ma trafiť: ja som sa hodinu doma nudil, aby som išiel na stancu až o 13:30, kôli Shortymu... ach jaj. Demence, no čo už s nimi. Ešte mi stihol odkázať, že nech kúpim horčicu a repelent (ktorý stál nemalé peniaze, ktoré som už samozrejme nevidel).
OK. Sadol som na bus a prišiel som na Mariu. Tak, a teraz kam? Kde sú? Ako ich nájdem? Zobral som mobil a volám im. Nikto, nikto nedvíha telefón. Rozmýšľal som, že či si zo mňa robia dobrý deň, alebo čo. O 15 minút ma volá Tibor, ktorý ma zbadal, aby som si zložil veci dochatky, a išiel za ostatnými, ktorí sú pri bazéne, v bufete. Samozrejme mobil mal až jeden, a na neho nemám číslo... Tak, ešte sme kúsok boli pri vode. Ja som samozrejme pri balení zabudol na to, že na Marii je bazén, tak som nemal žiadne plavky, ani uterák. No, našťastie som si zobral náhradne kraťasy, a mal som aj tričko Billa s nápisom "Som hviezda", ktoré som použil ako osušku . Voda bolá fajn, na to že som v nej strávil najviac 10 minút. Potom sa začal hlavný program: alkohol.
V chatke už bola rozložená veža, 2 notebooky, mixpult a stroboskop (taký malý blikací hajzel, čo mi stále svietil do očí). O disko bolo postarané. Tak, dali sme nejaké poldeco (číslo 1, potom pochopíte, čo tým myslím) na uvítanie. Trochu sme posedeli vonku, pofajčili (áno, aj ja, veď žijeme len raz, a fajčiť na akcii nieje zločin. Aby ste si nemysleli, normálne nefajčím, ale po Bratislave, kde som stiahol nejakú tú cigaretku, to pre mňa nebolo až také hrozné... ale naozaj NEFAJČÍM). Potom sme dali ďalšie poldeco, a po ňom ešte jedno (čísla 2 a 3). Veď treba nejako začať . Potom, keď sme sa už navnadili, sme povedali, že ideme opekať. Tak som sa s Tiborom a Peťou (jeho priateľka) zobrali, a išli ku kozubu opekať. Fajn sme si podebatili o zážitkoch z prázdnin (oni boli totižto v Śkótsku). Potom prišla ostatná zberba, aby sa najedli špekačkov. Ako prišli, tak o hodinu odišli, a my sme všetkok bordel spálili, lebo nám ho aj tak netrebalo. Potom som išiel do chatky s úmyslom, že niečo vypijem. No, nechcelo sa mi. Veď nevadí, času je dosť. Posedel som si, lebo nemal som náladu tancovať, bolo mi divne, no, nebolo mi zle, a nemal som ani zlú náladu. Jednoducho sa mi nechcelo. No, a potom prišli chalani, že nech vypijem. Nalial som si vodku, pijem, a tak ma naplo, že LTT, že som to vypil (číslo 4!). Odrazu sa mi vytvorila averzia na chlast, a ten puch vodky, sťaby čistého liehu, mi nerobil dobre. Nebolo ani 21:00, no ja už som nemohol vypiť ani kvapku alkoholu. Tak to išlo celý večer. Diskotéka hrala, zabava bola, no, bolo aj mne dobre. Pokecal som si, trosku som hudbu popustal, a bolo fajn. Síce som netancoval, ale dalo sa to prežiť. A myslím, že som o nič neprišiel, keď som už nevypil ani kvapku. Je to zaujímavy pocit, byť triezvy medzi opitými . Aspoň ráno mi nebolo zle, ako ostatným.
Domov sme sa už nejako natrepali do 2 áut, a došli sme všetci v poriadku... No, ale musím sa priznať: Nič som nepil (teda od istého momentu, ale možnosti potom bolo), a neľutujem to!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár