Ale aby som sa vrátil k téme. Prišlo mi zle. Žiaľ stredu nemám najradšej preto, lebo moja ex, má dnes hodinu v miestnosti neďaleko mojej. A ako na potvoru, obaja musíme tieto miestnosti opustiť v ten istý čas. JA JU NEMOŽEM ANI VIDIEŤ! Jej ryšavé vlasy svietia medzi ľuďmi ako maják. Tento presun do ďalšej učebne bol jeden z najdlhších za posledné dni. Išiel som len pár metrov za ňou. Musel som, lebo inej cesty nebolo. Žiaľ. Skoro som sa zabil na schodoch, lebo som mal hlavu sklonenú, aby som sa na ňu nemusel pozerať...
Keby aspoň nešla tak pomaly, ale ona má čas . Hneď som stratil náladu. Našťastie je moja mienka o nej už dosť chabá a nenechám si kôli nej pokaziť celý deň. Ale veď sa uvidí. Je ešte len 10:18
Dúfam, že táto moja chvíľková slabosť nepôsobila príliš čudne
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
3kitty3
16. 1.januára 2008 10:28
to dbeu v phoodke ... neni to nic strasne ...
3
EX je stále len EX a je potrebné vnímať prítomnosť.Vždy si uvedomíš,že nájdeš niekoho iného kto bude zato stáť a neskončí vzťah len pre banality.Ver mi
Napíš svoj komentár