Čo sa mi nezmestilo do stavov, alebo čudný víkend

Je pravda, že som nemal príliš veľké očakávania na tento víkend, ale udialo sa pár vecí, ktoré, dalo by sa povedať, že mi zrazili náladu došt hlboko...
Už od začiatku ma dosť veci hnevalo: Išiel som tam aj s ľuďmi, ktorí síce sú v partii, ale ich veľmi nemusím. Nedokázali pochopiť fakt, že som na Šíravu šiel rovno z práce (hútnicka firma v U.S.Steel - Košice) a že som bol unavený a nechcelo sa mi chlastať tak ako oni... a to nehovorím o tom, že mi aj tak nedali spať, lebo museli vykrikovať o tretej hodine v noci až do rána, pričom som počul toľko pičovania na svoju osobu, že až (netušili, že nespím, hoci som sa o to snažil).
A včera ma dostala tá jedná informácia... moji rodičia boli v Košiciach na nákupoch. A oni radi v sobotu pozerajú na svadby a mladuchy v meste. A koho nevideli? Moju dobrú kamarátku (teda dúfam, že ešte stále). Už pár mesiacov dozadu ma volala, nech prídem na jej sobáš. Ale doteraz som nedostal oznámenie, takže som nevedel kedy presne to bude. Tuším to malo byť o týždeň. Je pravda, že som vážne rozmýšľal, že by som asi nešiel, ale to kvôli tomu, že sa s jej snúbencom veľmi nemusím. No, som sklamaný a smutný z toho, že mi o tom nepovedala nič, ani pol slova. Ani medzi nami to nebolo ideálne, a stalo sa pár vecí, za ktoré sa hanbím a búcham si hlavu o stenu, no myslím si, že už mi je z tejto stránky lepšie, hoci neviem, či môžem dôverovať sám sebe (hoci vina bola na oboch stranách)... no aj tak si myslím, že by som si zaslúžil aspoň obyčajnú informáciu, že sa vydáva vtedy a vtedy, ale že radšej nechce aby som došiel. A nie takto, že mi to musí matka povedať po telefóne uprostred chlastacej akcie na Šírave.
Je mi to strašne ľúto, a som aj nahnevaný, že som mal byť na sobáši mojej kamarátky (? ) ako byť s pijakmi najvyššieho kalibru a počúvať pičovanie na svoju osobu. Nie ďakujem.
Naozaj neviem, mám v hlave miš-maš. Už naozaj neviem komu môžem dôverovať. A neviem, komu sa môžem zdôveriť s čímkoľvek... to som až taký škaredý, blbý, zlý, taký veľký hajzel, debil, kokot, alebo čo? Ja neviem. To som taký menejcenný človek? Je mi do plaču... a potom sa čudujete, že nikomu nechcem pomôcť. Už pre nikoho ani palcom nepohnem, zavrem sa na nejaký opustený ostrov a budete mať odo mňa pokoj...

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu