Divadlo je úžasný živý organizmus, ktorý nenormálne obdivujem. Nie som herec, vzhľadom na to, že som svoj herecký talent ešte nenašiel. No, napriek tomu mám k divadlu sakramentsky blízko. Som členom ochotníckeho (amatérskeho) súboru, ktorému „nadávame“ Divadlo „G“. Viem, aké je ťažké vôbec začať robiť divadlo. Už samotný výber hry je náročná procedúra. Hra by mala byť aktuálna, zaujímavá pre divákov a tiež sa musí páčiť hercom, cez ktorých nám autor povie svoju výpoveď na svet.
Absolvoval som už niekoľko (veľa sa nehodí, lebo neviem koľko znamená veľa) rozborových seminárov divadelných hier, kde porotcovia rozoberali samotné inscenácie. Odzneli na nich rozličné pripomienky, či už boli užitočné, alebo len také, aby niečo porotca povedal... Človek sa na nich veľa naučí.
Na nedávnom festivale v Čadci, na Palarikovej-Rakovej 2009, som si dovolil nesúhlasiť s názorom jedného z porotcov. Išlo o hudbu použitú v našej hre. Bolo to adresované najmä mne, keďže som vedúci technického štábu (hehe... ako to zaujímavo znie , som zvukár a osvetľovač s pomocníkmi). Počas prestavby scény medzi dejstvami, sa nám prelínajú 2 piesne. Jedná moderná (rozumej tuc-tuc) a jedna klasická (Vivaldi). Vadilo im náhle zastavenie skladby... v tomto mali pravdu, hoci by sa dalo vyhovoriť na cudzie prostredie a nezvyk na zariadenie, z ktorého bola púšťaná hudba. Ale poradil nám jednu vec, o ktorej by som sa s ním aj pobil, pretože je to čisto amatérske riešenie. Radil nám, aby som si ten prechod jednoducho namixoval. V čom je problém? Poviete si, že píšem somariny, že prečo sa na to hnevám? Vysvetlím...
Ako som písal na začiatku, divadlo je živý organizmus. Nedá sa v ňom časovať so 100% presnosťou. Keby som takto načasoval muziku, tak by to bolo zlé. Niečo by sa počas prestavby stalo, a verte tomu, že sa často aj deje (napríklad si herec nevie nájsť rekvizity, niečo sa pokazí, zaseknuté zipsy a podobne). Predstavte si, že ste divák v hľadisku. Vidíte ako sa mení scéna, no uprostred prestavby prestane hrať hudba. Vtedy nastanú 2 možnosti: buď budete po Vivaldim počuť ešte raz tuc-tuc, alebo už nebudete počuť nič. Aký by bol váš umelecký zážitok po tomto? Myslím, že určite nie taký, keby sa to nestalo.
Fajn... Divadlo. Milujem divadlo, a je to pre mňa životabudič. Je to jediná vec, ktorá ma dokáže udržať nad vodou za každých okolností. Hlavne v ťažkých chvíľach mi to veľmi pomáha. Ak som v kolektíve hercov, je to najlepšie. Odporúčam Človek si v divadle prečistí hlavu, relaxuje a aj sa niečo naučí. Keď človek vidí toľko rôznych situácií, rozhodnutí postáv v toľkých rozličných situáciách. Nie je to krásne? Koľkokrát ste sa v divadle rozplakali? Ani ja to neviem... ale viem, že sa to dá. Som zástanca klasickej divadelnej činohry, ktorá ma svoju scénu, hrá sa normálne na javisku, ako ste zvyknutí. Ale chytám sa aj alternatívnej scény. Alternatíva je veľmi široký pojem. Je to všetko to, čo nie je klasické, normálne. Videli ste už niekedy divadlo v autobuse? Na schodoch do divadelnej sály? Stali ste sa už súčasťou divadelnej hry ako divák? Videli ste už hru, v ktorej recitovali nezmyselné repliky a popritom si len tak vracali (tičkovali, bľuvali... samozrejme len akože a aj to v zákulisí , nebojte sa)? Áno, aj toto je alternatíva. Má to v sebe niečo magické.
Čo ma zarmútilo a neteší ma to, je fakt, že ľudia sa o divadlo až tak nezaujímajú. A veľa ľudí, ani nevie, že je niečo také, ako amatérske divadlo. Keď som bol v Bratislave, tak som chcel zájsť na nejaké predstavenie. No keď som zistil, aká je za to cena, tak sa mi zakrútila hlava. No napriek tomu sú profesionálne predstavenia stále plné. O amatérskom divadle to neplatí. Ľudia nemajú záujem o divadlo. Nie až taký ako kedysi. Na festivaloch sú ako diváci len členovia súborov, ktoré odohrali svoje predstavenie, alebo ich to len čaká, a deti, ktoré si urobili „voľno“ zo školy. Nech žijú diváci, pretože aj oni sú súčasťou. Bez divákov divadlo nemôže byť. Teší ma, keď vidím mládežníkov, ktorí sa snažia svojpomocne dať dohromady nejaké dielko. Je to veľmi náročné, ako som písal. No aj tak je mladých s divadelným nadšením veľmi málo. Veď v našom G-čku je najmladší herec o veku 32 rokov. Dúfam, že to nedôjde až do takého extrému, že vrstevnici sa budú hrať na deti a rodičov... Ale napriek tomu ma kontaktovalo pár ľudí, či sa nemôžu pridať do divadla. Žiaľ pre Divadlo „G“ v Trebišove nie som práve kompetentná osoba o tom rozhodovať. Ale ak by ste mali záujem, tak robíme divadlo pri Technickej Univerzite v Košiciach. Pokojne ma kontaktujte a môžeme sa dohodnúť. A vám ostatným, divadelne chtivým dám jednu radu: ak máte záujem hrať v divadle, máte na výber: buď si založiť vlastné divadlo (a dohodnúť sa s nejakým kulturákom o priestoroch) alebo sa stačí len pýtať. Ak žiadne nepoznáte, pokojne kontaktujte Osvetové strediská (adresy si nájdite na internete) a napíšte im e-mail, či neregistrujú nejaký súbor vo vašom okolí.
Divadlo je úžasný živý organizmus. Ako sa vraví, do tretice všetko dobré. Aj divadlo má v sebe zakódované číslo 3, ako číslo, po ktorom sa už niečo končí (možno preto múdri ľudia vymysleli ešte prológ a epilóg . Je to svet. Celý svet, prezentovaný len na obyčajných drevených doskách o rozmeroch niekoľkých metrov štvorcových. Neviem si predstaviť, čo by sa v divadle NEDALO. Skúšali ste už zahrať padajúci list? A skúšali ste to aj tak, aby tomu divák porozumel? A hrali ste už niekedy fialovú farbu? Nie? Skúste to! Je to sranda... divadlo je bez hraníc a je otvorené každému nápadu
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirkova
1. 5.mája 2009 00:21
aj ja som divadelný fanatik...
Napíš svoj komentár