Keď som čítal knihu Ďakujem že si, od Pavla Hudáka, tak sa tam autor zmieňoval, že človek má v sebe nejaké citové nádoby. Keď je dieťa malé, tak má iba malú nádobku, ktorú nie je problém rýchlo naplniť, lebo dieťaťu netreba veľa ku šťastiu. Keď je človek už veľký, tak jeho nádoba rastie z vekom. Pribúdajú starosti a potešiť veľkého človeka už je väčší problém.
No, ja som počas môjho bývalého vzťahu potreboval iba malú detskú nádobku. Ku šťastiu mi chýbal iba pohľad na moju milovanú. A keď mi povedala tie zázračné slová, tak som kypel šťastím...
Teraz je situácia iná. Rozchod a následné dianie potom iba zväčšilo túto nádobu, ale obsah ostal malý a stále sa zmenšoval. Síce ľudia sa mi snažia nejako pomôcť, ale mne to nejako nepomáha. Moja nádoba je takmer prázdna. Som neuveriteľne smutný. Chýba mi všetko čo pre mňa vztah znamenal, a všetky prejavy lásky v tom vzťahu. Tak veľmi potrebujem objatie, tak veľmi by som chcel znova zažiť ten pocit, keď môžem niekoho držat za ruku, tak rád by som znova ochutnal sladký bozk......
Je mi smutno, často pre to plačem... fňuk
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
shanti
25. 1.januára 2008 20:15
bez bolesti by neexitovala láska..to prejde...
3
Aj ja som tu knihu čítala... velmi pekná- neboj ked prestaneš tak uporne lásku hladať ,tak si ťa nájde sama.... som živý príklad
4
to poznam, netrapit sa, je moje heslo.ale je tazke pocuvat sameho seba...
5
no jo to prejde fakt ver mi a netrap sa uz nad nou ... skus sa bavit a zabudnut .. ja vime je to tazke najme ked sa vidate a tak ale musis ... najdi si nieco ine co ta bude naplnat ja nevime co take.. kazdy sme iny
Napíš svoj komentár