Ale o čom chcem písať? Neviem. Mohol by som zasa písať o tom, aký som sám, a že ako sa hnevám na svoju ex, ktorú vlastne milujem. Ale nebudem, lebo o tom by som mohol napísať román...
Radšej napíšem niečo o sebe.
Narodil som sa kedysi dávno, no ja už na to veľmi nepamätám, lebo som bol ešte maličký a nemal som žiadne problémy. Boli to posledné bujaré oslavy 1. mája. Nejaký ten mesiac pred nežnou revolúciou, na ktorú som možno namiesto kľúčmi štrngal svojim cumlíkom. Detstvo som mal celkom pokojné. Síce z neho nepamätám veľa, lebo moja pamäť je v katastrofickom stave (čo sa nepáčilo aj mojej ex, keď som jej po 9 mesiacoch chodenia nerozumel keď mi povedala Tantra. Hoci to pred 3 mesiacmi predtým spomínala. Doteraz rozmýšľam, ako je možné že som to nevedel... ale už sa vraciam tam kam nemám).
No, takže škôlka. V meste máme cca 4 škôlky. Ja sa pamätám, že som bol v každej . Ale neviem ako dlho a prečo. Ale do dvoch som chodil naisto, a tiež viem že sme sa sťahovali, tak to preto. Ináč sme mali v škôlke dobrú partiu. Všade do kníh a zošitov sme kreslili neslušné obrázky (čo moji terajší spolužiaci robia doteraz, a to maturujeme . Bolo nám v škôlke fajn, a nikdy sme nechceli spať, tak sme sa bili...
Potom ma poznačila základka. Nekonečných 9 rokov driny (driny? veď som sa nikdy neučil). Ubehli celkom rýchlo... vo 4. ročníku zopár kamošov odišlo na Gymko, a zopár nových prišlo. Ale ja som to prežil v zdraví, celých tých zvyšných 5 rokov. Akurát zemepis a chémia mi nikdy neišli . A ani nemčina, hoci som sa ju učil od 3. ročníka. Ja som informatik od krvi. A počítače nám dali do školy, až keď sme boli deviataci Svinstvo. Ale aj tak sme na nich nič nerobili.
Potom som prišiel na Gymko, kde som doteraz. Trieda zameraná na informatiku. To znamená len to, že máme menej hodín na zvládnutie učiva všeobecného zamerania + ešte tá informatika. Bioly nenormálne množstvo aj chémie. O matematike ani nehovorím, hoci tej sme mali viac. Informatika to bola somarina sama o sebe. Mnohí by si mysleli, že to je len gambling počas vyučovania. No nie tak celkom je to pravda. Nieže by sme negemblili CS, ale makali sme aj na Pascale. Je to starý programovací jazyk, s nulovou využiteľnosťou. Ale aspoň máme akože logické myslenie. V treťom ročníku nám vymenili profáka. Prišiel pohoďák, tzv. vedúci, p. prof. Lokša. To meno sa k nemu úžasne hodilo . čo som sa naučil za 2 roky, ani o zlomok viac nič nepribudlo . Akurát prišiel aj nejaký dement, zvaný technik, čo sa do PC rozumel asi tak, ako blondýnka do elektriny. Akurát nám všetko zakázali, a keď zapnem PC, tak mi hneď vybehne hláška, že mám blokovaný prístup. No, my sme vybabraní, tak sme si svoje ICQ (ja mám QIP) nahrali na USB kľúče. O hrách ani nehovoriac. Najskôr to bol Bloopy Volley, potom Boxhead, a teraz Super Mario
Ale je zaujímavé, že akurát 89 ročník je ten prelomový. Vždy až keď odchádzam, tak sa robia nové veci. Na ZŠ robili novú PC učebňu + opravili strechu, z ktorej na nás parádne kvapkalo keď tršku zapršalo. A teraz na Gymku prerobili niektoré okná, prerobili záchody, a chystajú sa pribudovať poschodie a nahodiť novú fasádu. Prečo až teraz, keď mi ideme preč? Narozdiel od toho nám radšej posunú písomne maturity o mesiac skôr, a musím písať až 3 testy, lebo tam dali aj matiku. Ten čo ide maturovať z bioly, chémie, NoSky, dejáka, geošky, tak ten píše len 2 testy. Je to svinstvo...
No, to som ja a krátke zhrnutie môjho života, hoci sa v ňom udialo omnoho viac...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár