Myslím, že môjmu trápeniu nad bývalým vzťahom a nad bývalou priateľkou je už koniec. Áno koniec. Človek sa musí niekedy prekonať, a byť trocha iniciatívny, aby dosiahol ten správny koniec. Samozrejme musí na to byť vhodný čas.
Ale o čom to vlastne rozprávam? Rozprávam o tom, ako som sa neuveriteľne hneval na moju ex. Začalo sa to všetko 1.1.2008. Pekný dátum, 364 dní po tom ako sme sa dali dokopy. Vtedy mi večer na ICQ napísala, že som ju nikdy neľúbil. Odvtedy som s ňou neprehovoril ani slovo, začala sa medzi nami tichá vojna. Prestali sme sa zdraviť, začali sme sa tváriť, že neexistujeme, a že 4-ročný vzťah ktorý sme väčšinou iba ako kamaráti mali, nikdy neexistoval. Ja som cítil väčšinou napätie, keď som ju videl. Miešali sa mi nálady že ju stále ľúbim, alebo že ju nenávidim ako to len ide.
ALE. Dnes som to nevydržal a odvážil som sa jej napísať. Myslím, že ma pochopila a povedala mi, že je jej ľúto, že som to tak ťažko zobral. Ospravedlnila sa mi, a ja som to prijal. Vysvetlila mi, že ma neľúbila tak, ako chcela a že nie som schopný jej dať to čo ona potrebuje. Mňa to neuráža. Ešte mi povedala, že ma naozaj ľúbila a že na ten vzťah spomína celkom rada. A ja som preto rád. Som konečne spokojný.
Síce ešte neviem ako to bude vyzerať, ale hádam to nejako zvládneme. Teraz ide týždeň voľna, potom matury, potom týždeň školy, a potom zasa Veľká noc. Takže je to dosť nabitý program.
A prečo to píšem? Aby som sa s vami podelil o svoju radosť, respektíve spokojnosť nad sebou.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
joelina
29. 2.febuára 2008 21:58
Pokoj v srdci je dobra vec a hlavne uzitocna. dobry blog
Napíš svoj komentár