Myšlienkový príbeh

Bola hlboká noc. Búrka. Hustý dážď, hromy - blesky. Peter sedel na verande, fajčil svoju cigaretu a úpenlivo rozmýšľal. Jedná myšlienka mu nedávala spať. Ba, dokonca mu nedávala možnosť rozmýšľať nad inými vecami... Stále mu to vŕtalo hlavou už niekoľko mesiacov. Ale nemohol pre to nič urobiť. Nebola šanca sa dozvedieť pravdu. Tú pravú pravdu, ktorú tak úpenlivo hľadal. Šanca, že to niekomu povedala, alebo niekam napísala bola taká malá, ako šanca, že mu teraz nejaký jej priateľ zavolá. Chcelo sa mu plakať a zároveň niekoho od zlosti zbiť. Jeho myšlienky boli rozhádzané, nesúmerné. Veľa drobných čiastočiek jeho spomienok. Bol stále smutný. Do práce chodil len preto, lebo musel. S priateľmi sa stretával už len sporadicky, aj to preto, lebo na neho priatelia nezanevreli. Na internete prestal chodiť na weby, kde trávil voľný čas a obmedzil sa len na nevyhnutnú korešpondenciu. Už dva mesiace pravidelne a stále častejšie fajčí, pod stolom sa mu váľajú pivové fľaše. Odpad sa mu hromadí... Peter stále rozmýšľa. No, v rukách drží jej fotografiu a plače. Plače, lebo mu to je všetko ľúto. A stále si nadáva, prečo myslel na vetu: „...pre mňa si už aj tak akoby mŕtva...“. Ale nemohol za to... už sa aj tak nikdy nedozvie skutočnú pravdu. Jedno vedel isto; vedel že Danku ľúbi, ale nevedel, či to bola tá istá osoba...


---------------------------------


Fajn, trošku som tento príbeh zahnal do extrémov. Možno si poviete, že vlastne Peter som ja, ale nie nie... nie som. V tom vás môžem uistiť. Tento príbeh je len taká úvaha, ako by asi vyzeral človek, ktorému sa niečo také stane. Ja som vyzeral podobne ako Peter, ale nešiel som až tak ďaleko. Žijem ďalej. Niekedy sa síce zdá, že nie, že stále sa bezcieľne vraciam do minulosti, aby som tam našiel to, čo v súčasnosti neviem nájsť. Ale to sa len zdá. Žijem, dýcham, radujem sa, žartujem... to, že nie som až tak šťastný, ako by som chcel, momentálne sám nejako extra neovplyvním. Ja len ďakujem všetkým, čo mi pomáhali, keď mi bolo ťažšie. Chcem sa zmeniť, len to chce čas (a viac vôle z mojej strany, ale pssst ).

 Vymyslený príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu