On čaká na niekoho. No namiesto stretnutia dostane list. Posledný list. Číta ho:
On: „...je mi to ľúto. Prajem Ti pekný život. Opatruj sa. Už nie Tvoja...“ (rozplače sa) Prečoooo? PREČO? Čo som jej urobil? Ako mi to mohla len tak...?
Obraz 2.
On stojí na kraji, na novom mieste, stratený, a zároveň smutný, zahľadený do neznáma. Ona prechádza okolo, keď si ho odrazu všimne:
Ona: Ahoj, ty si tu nový?
On: Prepáčte, slečna, ale nemám náladu.
Ona: Aha, tak to mi je ľúto. Tak ja idem, nebudem ťa vyrušovať keď ti nie je dobre. Hádam sa ešte stretneme.
On (nevníma, hľadí do neznáma, je smutný)
Obraz 3.
Ona sedí pod stromom, číta si knihu. On stále smutný, kráča, prechádza sa. Uvidí ju, zahľadí sa, zastaví, mlčky hľadí na ňu.
On: Ahoj.
Ona: Ahoooj. Čo si taky smutný? Sadni si ku mne a rozprávaj, čo ťa trápi.
On: Ale ja ťa nechcem vyrušovať, a už vôbec nie ťa otravovať mojimi problémami.
Ona: Vôbec nevyrušuješ. Práve naopak. Tá kniha ma už aj tak nudí. Poď, sadni si.
On (sadne si ku nej): A čo chceš počuť?
Ona: Všetko čo mi povieš.
On: Ale ja neviem...
Ona: Je v tom žena?
On (rozplače sa)
Ona: Aha... tak už chápem. Ženy bývaju kruté. A ako je to dlho?
On: 4 mesiace, 2 týždne, 3 dni a 1 hodina.
Ona: Fuuuha, to je dlhá doba...
On (skočí jej do reči): ...odvtedy ma nikto ani len neobjal.
Ona: A čo kamaráti?
On: Kamaráti? Tí ma akurát opili. Neobíjmeš ma ty?
Ona: Samozrejme že ťa obíjmem. Veď sme kamaráti, a kamaráti si musia pomáhať. (obijme ho)
On (ticho, v objatí, malý úsmev na tvári): ĎAKUJEM!
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Pokiaľ to budete hrať v divadle u vás v Trebišove tak povedz - prídem sa pozrieť
3
hmm, ked to budete hrat,vymyslíš aj mne nejaku rolu ? to vieš ako buduci divadelný kolega na technike by si mohol...hihi- inak sa mi to zdá v pohode
Napíš svoj komentár
ale..to ona bola akoze jeho kamaratka?..ci cudzi clovek?