Na ten deň si spomínam celkom dobre. Do práce som musel ísť pomocou MHD, pretože Tomáš, poľský kolega z práce - môj domáci, bol mimo mesto. Vonku jednoducho prášilo drobné, hnusné, nepríjemné kvapôčky vody, ktoré sa dostali na každé pršiplášťom nezakryté miesto. Aspoň v autobuse som sa pred tým takzvaným dažďom schoval. Do práce som meškal pár minút, pretože mi cestu križovalo železničné priecestie...
Kolegovia v práci sa ani nečudovali. Keď videli, ako zo mňa steká voda sa iba zasmiali a vysvetlili mi, že to je u nich úplne bežné. Porozprával som im, že to čudo sa nedá nazývať dážď, vzhľadom na dažde u nás... opäť sa zasmiali a Rob ukázal prstom na okno... začal ozajstný lejak. Skončila sa pauza, hor sa do práce...
Počas ďalšej prestávky dorazil ďalší člen tímu skladníkov vo firme: Stanley. Videl som sa s ním prvý krát. Keď ma uvidel, začal na mňa rozprávať neprirodzene rýchlo, navyše v Birminghamskej angličtine, hatlanine, ktorej nadávajú Black country language. Zachytil som zopár slov, ale nič poriadne. Pozeral som na neho ako teľa. Stan sa zasmial, pretože pochopil že nie som tunajší... ale nezačal komunikovať normálnou angličtinou, ale pokračoval tou hatlaninou.
Tea time. Nastal čas robenia čaju. Čierneho s mliekom samozrejme. Mark mi vysvetlil, že čaj bez mlieka je to isté, ako keby si dal čajový sáčok do úst a cmúľal. Dnes som bol na rade v robení tejto pochutiny. Všetko by bolo v poriadku, keby mi Stan neoznámil, že on čaj nechce, ale rád by si dal kávu. Povedal som si, že prečo nie. Síce som kávu nikdy nepil, ba ani nerobil, ale skúsiť to môžem. Na skrinke som uvidel kovový box, na ktorom svietil nápis Nescafé. „To bude káva!“ Pomyslel som si... po otvorení som zistil, že je tam nejaký biely prášok. „Hmm, tí Angličania majú nejakú divnú kávu...“. Šálky som zalial horúcou vodou. Pridávam ešte mlieko... spokojný nad vynikajúcim výkonom som podal šálku kávy Stanovi. Zamiešal si to. No, nezdalo sa mu, prečo je to stále biele. Ochutnal. Vyprskol, že je to mlieko s mliekom! Hups, tak nevadí... vypil aj to, veď mlieko je zdravé...
Ako ubiehal čas, blížil sa aj koniec šichty. Ale pred koncom nám ostala ešte jedná prestávka. Kolegovia sa ma vypytovali na domov. Na všelijaké zaujímavosti. Napríklad, čo sa u nás pije. Nikdy som si nemyslel, že slivovica, baracka a vínovica sa bude tak ťažko prekladať do angličtiny. Tiež som im vyrozprával, o škole, kde študujem, a podobne. Ale robil som si z nich srandu, pre niektoré ich zvyky. Napríklad státie v radoch o troch ľuďoch, oddelené vodovodné kohútiky a podobne... Moje zážitky prerušilo zvonenie telefónu. Všetci sa odrazu tvárili, že oni nič, že oni muzikanti. Tak mi Rob nenápadne naznačil, že to mám dvihnúť ja. „Nedbám“. Zodvihol som telefón. Z neho sa ozývala nejaká ženská. „Helo, os gwelwch yn dda baratoi"r lori llwytho i cinio heddiw.“, šlo o niečo, čo trebalo vybaviť, tak som sa patrične zatváril, a ďalej som iba poznamenal „...aha...aha...“. A ženská pokračovala: „Mae"n bwysig iawn.“. Okay?„ Bola mi položená ťažká otázka. Tak som na ňu patrične odpovedal. „OK“, odvetil som a zložil som telefón. Chalani na mňa hádzali spýtavé pohľady. Pýtali sa, že kto volal, no nevedel som im to povedať. „Bola to žena?“, „Áno“, povedal som... „mladá žena.“. Zrejme vedeli o koho ide, pretože sa mierne ukľudnili. „A čo chcela?“. To bola zákerná otázka, pretože som nemal ani šajnu o čo šlo... absolútne som jej nerozumel.
Život je najlepší spisovateľ. Často nás zavedie do situácií, ktoré sú vidieť iba v tuctových situačných komédiách a seriáloch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gilthonielelbereth
8. 2.febuára 2010 11:20
mlieko s mliekom....tak to ma pobavilo
Napíš svoj komentár