Keď Pán Boh stvoril Adama, opýtal sa ho hneď zarána.
Ako sa cítiš Adame? O samote veľmi zle, Pane.
Myslí Pán. Tomu sa ľahko poradí. A budeš písať básne, nielen prózu.
A do lekárne v papradí zaskočí rýchlo po narkózu.
I Adama uspal Pán. Pravé mu rebro vybral sám.
A stvoril z neho devu, našu pramať, pani Evu.
O týždeň abo o dva znovu sa spýtal Adama.
Ako sa cítiš Adame?
Radosťou a slasťou oplývam Ó, Pane!
Len o jedno Ťa ešte prosím. Uspi ma ako
predtým. Vyber mi všetky rebrá, kostičky
a zrob mi z nich samé, sa-mu-čič-kééé EVIČKY!
Adama Pán nevyslyšal! O rok o dva
sa ho spýtal. Adame! Ešte chceš ženy?
Tu usúžený Adam klesol k zemi.
Ó, prosím Pane z úprimnosti,
Neber mi žiadne rebrá, kostí.
Utrpenie moje skráť!
Pošli Evu do čertaa
REBRO MI VRÁŤ!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lubobs
8. 4.apríla 2010 22:53
čo na to..možno keby použil iné rebro...
Napíš svoj komentár