Máj:
Začalo sa to rozlúčkou štvrtákov (akože aj mňa) s ostatnymi spolužiakmi a školou. Tablo sme zhotovili za 2 dni a jednu dlhú noc. Na rozlúčke sa nám pošťastilo , že v našom meste zavítal prezident našej, Slovenskej, republiky. Postavili sme sa do rady a čakali až príde. "Už pricházda, všetky dievčatá odpadávajú, chalani hádžu krivé pohľady na SBS, akoby chceli prezidentovi niečo urobiť...", takto sa dala opísať táto udalosť. Preziden prišiel ku každej triede, vyfotil sa a išiel ďalej. Len pri nás sa pristavil a prehodil s nami pár slov: "...keď zmaturujete, skončíte tú najťažšiu vysokú školu. Na vysokej škole sa učíte už len to, čo chcete.", "No, určite...", pomysleli sme si. Starý ujo si asi vypil trošku viac nášho Tokajského, a už hovorí múdrosti... a ako ste stihli postriehnuť: nedal nám ANI HALIER!!!
Potom prišla maturita. Ale musím poznamenať, že platia tie vety: maturita-formalita, matura je len plot, cez ktorý keď nepreskočíš, tak ťa prehodia. Bolo to stresujúce (noc pred), ale zvládli sme to všetci. Celý akademický som sa neučil a zmaturoval som nasledovne:
Slovenský jazyk (otázka: Slovenský román po 1945): 2
Anglický jazyk (otázka: Kanada, Austrália): 1
Matematika (otázka: Definičný obor a Obor hodnôt, Konštrukcia): 2
Informatika (Dvojrozmerné pole, Excel): 1
...takže maturita je určite len formalita.
Jún:
Už som sa doma nudil, tak som si našiel brigádu. Jednodňovú. Robil som ankety o pive v uliciach Michaloviec. Za 10 hodín som mal AŽ 8 ľudí. By ste neverili, ale polovica Michaloviec nepije pivo! A aké všeliake výhovorky som počul: idem na autobus, vlak, do roboty, z roboty, na obed, čaka ma manžel, manželka, deti, idem na pivo, do školy, do doktora, do solária.... jednoducho všetko možné, aj nemožné. Ale aspoň viem, že sa netreba ozvať. (no, len kde sa mi ta mudrosť teraz vytratila?
Júl:
BRATISLAVA - V jeden krásny piatok mi mama povedala: v pondelok ideš do Bratislavy, príde teta Jana. Ja že fajn. Aj tak som chcel ísť, lebo bude divadelný festival, a príde aj kamoška. A o týždeň sa vrátim domov. Dobre. V nedeľu mi píše kamarátka: "Urbi, ty si spomínal, že si chcel brigádu v Blave, nie? Mám tam kamaráta, a on vraví, že je tam toho veľa. Neprídeš. Bude lacné bývanie..." Tak som jej povedal, že prídem, veď aspoň niečo zarobím. Tak som sa pobalil, ako som vedel a hybaj do BA. Prvé 2 týždne som robil akur=at tak v METRE. Jednu nočnú v oddelení nápojov. Od 21:30 do 6:00. METRO som si tak znenávidel, ako som len mohol. Ja som sa za tých 8 hodín nezastavil. Roboty tam bolo dosť. Len to bolo dosť namáhavé, prekladať tie hektolitre vody.
Prišla Nika, ideme hľadať intrák. Študentské domovy Ľudovíta Štúra, Mlynská dolina. Hneď pod budovou STV, pri Cintoríne Slávičie údoli a ZOO (kombinácia ako sviňa . Mali sme rezerváciu, tak si myslíme, že to bude otázka pár minút. Chyba. Bolo tam veeeeeeeeeeeeeeeeľa ľudí. Bolo ich na stovky, až tisíce. Čakali sa spolu 2 dni. Bolo to aj v telke. Ale počkali sme si. Izba vyzerá byť v pohode. Je vynovená. Boli v nej ploštice . Mám tu telku (požičanú), internet (tiež požičaný), záchod a sprchu pre 10 osôb (sme tu len 4ks) a chladničku. Je to tu fajn, len to 12. poschodie bez žalúzií nieje OK, ale aspoň mám kde spať.
A mám aj brigádu: dokladám tovar v BILLE na Dlhých Dieloch. Ale ináč robím oveľa viac. Okrem pokladní a administratívy všetko. Menil som všetky cenovky na Euro, umývam tam podlahu s tým veľkým strojom keď treba, krájam melóny a pomáham pri vykladáni tovaru z kamiónov. Je tu fajn. Mám č jesť na obed (lahôdky su celkom dobré) a sú tu so mnou všetci spokojní. Som také dievča pre všetko. Len ma štve môj vedúci, lebo mi stále dáva robiť samé debiliny, čo sa mi nechce. Umývanie zrkadiel a políc v zelenine nie je žiadny med lízať. Ale keď tam nie je, tak sa dá aj zašiť a ničnerobiť. Ale treba aj oddychovať. Veď práca nie sú preteky, aby sa trebalo ponáhľať.
Ale chodím aj do mesta. Centrum som spoznal celkom dobre, už sa mi zdá maličká. Z času na čas zajdem aj do kina. Minule som videl Slepé lásky a dnes som bol v centre na premíeru po dlhých rokoch prvého slovenského filmu: Jánošík. Bol to čiernobiely nemý film. Ešte som na taký v kine nebol. Ale bola tam živá hudba a bolo to skvelé... A nebolo to ani tak kino, ale nádvorie pod holým nebom... úžasná atmosféra.
Inač, ako by som opísal svoje pocity? Neviem. Mám ich zmiešané. Našťastie pracujem, tak nemám čas rozmýšľať nad takými vecami, čím sa mi darí prežiť. Toto leto mám na vzťahy dosť katastrofálne. A to všetko sa stalo dokonca v jednom týždni. Keby som nepracoval, už by som ležal niekde opitý pod obraz Boží, dakde pod mostom...
Takže čo sa stalo? Začiatok leta vyzeral veľmi pekne. Teda, ako sa to vezme, ale pekne to bolo určite. V máji som sa stretol s jednou kamarátkou, čo sme si písali len cez internet. Rýchlo sme sa skamarátili a dovolím si povedať, že to bola (a aj stále je moja najlepšia kamarátka. Ale, my sme neostali iba pri tom, a preskakovali iskričky. Znova som zažil ten najkrajší pocit na svete: lásku. Ale malo to jeden háčik: ona už mala priateľa. Ale nejako sme na to zabúdali. Ja viem, choval som sa ako idiot, a mal som na to myslieť viac. Ono si niekto povie, že priateľ nie je telesná vada, ale ja to tak neberiem. Ona sa mi veľmi páči(la), ale nemal som žiadne pochybné myšlienky. Pocítil som pri nej aź taký cit, neviem ho pomenovať, ale nebolo mi ešte s nikým tak dobre, ako s ňou. Škoda, že je zadaná, ale ja jej to len prajem. Je to naozaj úžasné dievča. Ale, ono sa to nedá sedieť na dvoch stoličkách, a ona sa rozhodla: vybrala si svojho priateľa, čo ja úplne akceptujem, lebo urobila dobre. Nebolo by správne nechať ho kôli inému. Radšej kôli všetkému ostatnému, ale nie kôli inému chalanovi.
No, ale aby som to dal dohromady všetko. Najskôr sa mi na Skype (ICQ už neexistuje?) moja bývala. Niečo mi chcela dať, sa pýtala, či som doma. Som jej len chladne povedal že nie som a neviem kedy prídem. Potom mi prišla SMS od mojej kamarátky, ktorú som spomínal vyššie, že už je radšej koniec. (Prosím neodsudzujte SMS. Nikdy sme spolu nechodili! Ale ona býva ďaleko, a naživo mi to nemohla povedať.) Dosť ma to vzalo, ale tú SMS nepísala ona, tak som sa to snažil brať, ako zlý vtip jej brata, čo našiel jej mobil. No, vložilo mi to chrobáka do hlavy. A potom, čerešnička na koniec, zistil som že moja ex ma niekoho iného. Prišlo mi z toho dosť zle a trvalo mi týždeň, až kým som na to až toľko nemyslel. Dostalo ma to. Nálada mi klesla k bodu nula. Stratil som chuť na všetko... stále na to myslím, ale už tie myšlienky trvajú krátko. Ale je mi to určite ľúto... ja nemám asi šťastie v láske. Mal by som asi začať hrať, ale s mojím šťastím by som všetko prehral...
Tak, to je moje leto. Myslím, že to nie je nič výnimočné, ale aspoň niečo...
PS: Janka. Viem že to čítaš. Prosím, nebuď smutná. Vybrala si si dobre. Ja ti to nevyčítam. Mne smutno je, ale tebe nech nebude. Viem, že som ti sĺúbil, že ti písať nebudem, veď to ani nerobím, hoci mám na to 1000 chutí, lebo mi chýbaš ako nikto. Som ti ešte niečo slúbul, tak to aj dodržím Veď ty už vieš čo. Takže sa s tebou lúčim len takto: Dovidenia Janka
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anjelik4195
31. 7.júla 2008 13:25
pekne napisane
2
ach ta laska nebeskaaa...aspon si si zarobil vela stastia ti prajeeeem
Napíš svoj komentár