Po dlhšom čase som sa rozhodol napísať ďalší blog. Dlho som rozmýšľal o sebe a tak. Veľmi ma zarazilo, že keď som sa pozrel do svojich stavov, tak že 90% z nich bolo dosť negatívnych. Samé zlé nálady, bez nálady a podobne. Ale tieto stavy odzrkadlovali moje pocity vo vnútri. Áno, smial som sa, aj som sa usmieval, keď som odpovedal na TSky, aj keď som sa s niekym rozprával. Ale prišiel jeden ďeň. Deň keď som sa po dlhom čase stretol s jednou úžasnou osobou, ktorú mám veľmi rád, ale dlho som s ňou nebol z istých príčin v kontakte. Som jej veľmi vďačný, lebo pre mňa robí veľmi veľa. A pri rozhovore mi vyčítala, že mám veľmi veľa negatívnych stavov... ale žial, je to tak.
Príčin je dosť. Jednak som veľmi zvláštny človek. Či v zlom, alebo dobrom, tak to nechám súdiť na ostatných. Ale ide o to, že som človek nepochopený. Nechápu ma ako rodičia, tak aj kamaráti. A to je dosť zničujúci fakt, napriek tomu že som na to ako-tak zvyknutý. Ale to je len jeden z problémov.
Ďalší je ten, že ma dosť hnevá škola. Úspešne som sa dostal na vysokú školu, na ktorú som aj chcel. Ale. Ale, by som od nej očakával viac. Ide o to, že som nastúpil na informatiku, čo je vlastne programovanie. Ale je zvláštne, že už sme za polovicou prvého semestra, a my sme sa ku počítačom ani len nedostali. A o programovaní a algoritmoch ani chýru, ani slychu. Útočia na nás s predmetami, ktoré sa nás, ako programátorov týkaju len veľmi okrajovo, ba až informatívne. A čo je škoda, sú to dosť blbé predmety. Ja osobne nenávidim predmet Základy inžinierskych materiálov, čo je vlastne akási chémia a fyzika. Chémiu som z duše nenávidel a nikdy som ju nepochopil. Je to predmet, ktorý sa na mňa naozaj vôbec ale vôbec nehodí. Ale nakoniec to dopadne tak,že ma vyhodia zo školy kôli veciam, ktoré ani nie sú pre odbor, ktorý študujem, až také dôležité...
Ďalší problém je ten, že ma vo vnútri veľmi žerie myšlienka, že som už vyše roka sám, bez nejakej známosti. Viem, nemal by som o tom toľko hovoriť, a už ani toľko nebudem... ale myslel som si, že keď prídem do nového prostredia, tak možno niekoho stretnem. Ale no... nakoniec to je tak, že nemám veľa času, v škole strávim celý deň od rána do večera, a keď mám voľno, tak som doma v Trebišove. Je to ešte skoro tvrdiť, možno sa to obráti k dobrému, ale zatiaľ som toho veľa dobrého nezažil...
A tieto moje stavy sa dosť premietajú aj na mojej tvorbe. Totižto skúšam písať divadelné hry. Ale žiaľ píšem samé drámy. Teda samé, hehe, napísal som až jednu hru, ale plánujem ďalšiu. A sami uvážte, že aký to bude mať smer už len podľa pracovného názvu: Pohreb.
Ale no, nemyslite si o mne, že som nejaký EMO, alebo čo. Nie. Viem byť vtipný, viem ľudí zabaviť svojim humorom, viem sa s ľuďmi baviť. Som len obyčajný chalan, ktorý sa len zdôveruje svetu cez tento blog...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lilu  6. 11. 2008 21:50
Nooo, videla som jednu divadelnú hru /tuším niekde na východe bol jej pôvod ... Ivan Holub sa tváril ako autor/ s témou pohrebu a bola to celkom sranda !
Napíš svoj komentár