16.6.2006 4:00 AM Bol to pre mňa vtedy takmý malý sviatok. S divadlom sme išli na súťaž do ďalekých Šurian. Ja som vstal už veľmi skoro ráno, a pri divadle som čakal už od pol piatej ráno. No, nenešťastie som si pomýlil čas, a prišiel som príliš skoro, keďže sme sa mali stretnúť až o 5:45. Ale čo už. Našťastie vtedy tak skoro prišiel aj kamoš, Tomáš, pomocný technik aj herec v zálohe. Tak sme sedeli na schodoch, a porovnávali sme si veci, čo sme si zbalili. Samozrejme nám nemohla chýbať povinná výbava na cesty: ploskačka rumu, cigarety, discman a CD s výberom najlepšej hudby. Sme sa nudili a ja som si vtedy prvý krát skúsil potiahnuť z cigarety. Humus... Fajčiť som začal až o 2 mesiace na to, a skončil som po mesiaci .

16.6.2006 5:54 AM Potom prišli aj ostatní herci a s nimi aj autobus. Postupne sme nakladali všetky rekvizity aj nábytok do toho autobusu, niečo štýlom tetris. Doteraz neviem ako sme to zvládli, ale to už je jedno. Najväčší problém bolo natrepať stôl aj talaš, nehovoriac o 12ks drevených kôz.

16.6.2006 6:30 AM Autobus naštartoval a my sme sa vybrali naprieč elým Slovenskom. Bolo to celkom zaujímavé. "Čo budeme robiť takú dlhú cestu?", pýtali sme sa. Ale Bolo to v pohode. Herci si trénovali texty, prešli si celú hru, a ja s Tomášom sme hrali karty. Okolo 8:00AM sme otvorili ploskačku a využili poháre, čo s nimi hrajeme . Postupne sme začali vyjedať zásoby z domu. O 8:30 AM sme už kotvili na Sorožke (smer z KE na Rožňavu). Tam sme si dali čajík a zakrátko sme pokračovali v jazde.

Cestou sme zobrali ďalšieho herca, ktorý si so sebou doniesol ešte fľašu fernetu. Bolo cca 9:30 AM. Cesta išla, ubiehal kilometer po kilometri a postupne sme prechádzali celým Slovenskom. Hovorili sa vtipy, spievali sme známe ľudovky, opakovali sa texty. Ja aj Tomáš sme si aj zdriemli. Veď sme boli od rána hore A keby ste vedeli aká bola horúčava. Náš autobus nebol až v takom skvelom stave ako sa zdalo. Stará Karosa, čo vám budem hovoriť. Tak slnko hrialo a hrialo, ale nám sa spalo

Potom, cca okolo 13:15 sme už boli na mieste, pri kultúrnom dome v Šuranoch. Vošli sme dnu, kde nás pekne privítali a dali nám aj okoštovať z dobrého vínka. Bola to súťaž XXXII. Divadelné Šurany. My sme mali hrať o 15:00. Ešte kým sme šli stavať scénu, tak sa naši herci odobrali hlasovať do volebnej miestosti neďaleko, lebo akurát boli voľby. O 14:00 sme mali stavať scénu a skúšať. To boli blbé časy! My sme prišli unavení, ja aj Tomáš aj trošku spoločensky (ale nebolo to vidno . Nanešťastie, keď už bolo všetko postavené a pripavené sa objavil malý probém: jeden herec nemal topánky, lebo si ich zabudol v buse a bus už išiel preč. Tak sme našťastie ukecali technika, čo tam bol, aby nám požičal svoje, hoci mal o číslo-dve menšie topánky.

16.6.2006 15:00 Začala sa hra. Všetko fičí ako má, v gombíkoch neje problém sa vyznať. Ja som robil zvuk, Tomáš svetlo. Bolo celkom fajn, ako sme sa dohadovali, aby sme sa synchonizovali. Počas predstavenia sme ešte dorazili tu ploskačku rumu čo sme si doniesli. Ja ako hlavný technik som Tomášovi celý čas vravel aby nezabudol stiahnuť svetlo atď. Ale ako na potvoru som ja na konci zaspal. Mala ísť na konci hudba a herci mali na ňu reagovať, "jakbaču hraju u valale". Ale hudba nehrala. Chudaci herci vymýšľali texty ako mohli, ale nakoniec som ju pustil a oni mohli ukončiť hru. Ale bola pod tým aj tá únava, veď sme cestovali celý deň.

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár