Potom sme šli na večeru. Už ani nepamätám čo bolo, ale dávky neboli bohvieako veľké. Keď sme dojedli, šli sme do mesta popozerať, ako Šurany vyzerajú. Cestou sme našli pútač na našu hru. Išli sme po nejakej dlhej ulici, od kostola ďalej, a pri nejakej starej mestskej tržnici (M.R.Štefánika 11) sme narazili na peknú cukráreň s ešte krajšou obsluhou. Všetci sme si objednali po zmrzline, sadli vonku a kecali. Čas plynul a my sme stále kecali. Dali sme si aj Beton, ktorý bol zdobený nejakou somarinou, ale bolo to veľmi účinné . Ta čašníčka bola veľmi pekná. Však som si išiel po zmrzku ešte zopár krát. Už sme sa chystali na ďalšie predstavenie, ale sedelo sa nám tak dobre, že sme ostali sedieť ďalej.
Bolo cca 21:30, už sa aj zotmelo a my sme čakali na autobus. Veselo sme šli do Nových Zámkov, hľadať budovu s nápisom Osram, a oproti nej mala byť naša ubytovňa. Našli sme. No, nebolo to nič moc. Steny ošarpané, sprcha takmer nefungovala, a zásuvku sme hľadali pol hodinu. Na strope sme počítali diery po chýbajucej omietke a za oknami bola diskotéka s ohňostrojom . Ale podarilo sa nám zaspať o cca 23:00.
17.6.2006 8:00 - Budíček. Obliekli sme sa, zbalili a išli nazad do Šuran na raňajky. V autobuse sa ešte každému driemalo. O 9:00 raňajky už čakali na nás, ale z tej múčnej párky sa najesť jednoducho zasa najesť nedalo. Po raňajkách sme nevedeli čo budeme robiť, lebo už sa hrala len jedna hra, aj to až večer. Tak sme ešte len tak sedeli, sedeli a hrali karty. O 12:00 bol obed. Po obede nuda . Rozhodli sme sa že pôjdeme domov a rozhodnutie nám pošlú poštou. Ale odísť sa nám nechcelo, tak sme ešte zašli pozrieť do mešity, a kostola. A samozrejme sme skončili v cukrárni, kde zasa bola tá pekná čašnička a super zmrzlina s Betonom .
17.6.2006 14:30 Čítame si festivalový denník, čo o nás popísali. Také neutrálne kecy 15:00 Odchod. Autobusár mal problémy naštartovať, tak mu kolega pomohol. A cesta išla. Cestou sme dopíjali víno, čo sme si doniesli z domu, lebo režisér je vášnivý vinár. Niet nad dobrý Tokaj. A tak sme pili a nálada rástla. Nálada gradovala a z autobusu sa ozýval smiech a spev.
17.6.2006 cca 19:00 Zlé správy - odišla nám baterka. Autobus už nemá elektrinu, ale motor beží. Nič sa nedeje, lebo vonku je ešte svetlo, a zábava graduje graduje.
17.6.2006 cca 20:45 Zapadá Slnko. Ale našťastie už sme pri Košiciach. Autobus je ticho, všetci sa modlia. Taký pobožný autobus nemajú ani mníšky. Modlil sa každý, lebo nebolo nikomu všetko jedno. Vonku tma ako v riti a mi sme nemali svetlá. Blbý pocit. Keď sme už dosiahli hranice Košíc, tak nás zmrazilo. Za nami sme videli blikajúce modré svetlo. Mysleli sme že polícia. Našťastie to bolo svetlo na hlavnej budove U.S.Steel. Náš bus bol našťastie z Košickej veteriny, tak sme išli do depa vymeniť baterku.
17.6.2006 22:00 Baterka úspešne vymenená, máme svetlo! Ale každý už bol priveľmi unavený. A cesta už ubehla rýchlo. Došli sme domov. Ešte som pomáhal vykladať veci, lebo veľa ľudí muselo ísť domov za rodinou. Ale ani to netrvalo dlho. O cca 1:30 som už bol doma
PS: Mám k tomu celú fotodokumentáciu, vďaka ktorej ešte niečo z toho výletu pamätám.
PPS: Ak náhodou poznáte to dievča, tú čašníčku, dajte mi pls vedieť Foto mám.
PPPS: Žiaľ sme to nevyhrali, ani sme sa neumiestnili , lebo nikto nerozumel.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár