Štvrtá zo série mojich básní venovaných mojej bývalej priateľke. Táto je kratšia ako ostatné, bola písaná ako posledná, zopár dní pred mojim príchodom domov, späť na Slovensko, späť k mojej, žiaľ už bývalej, láske, ktorú som nevidel dlhých 7 týždňov....


Som na Tebe závislý,
na Tvojom objatí,
čo mi silu dodáva.
Na Tvojich bozkoch,
čo mi nádej pridáva.

Bez Teba nemôžem dýchať,
ani normálne existovať.
Prežívam.

Bez Teba som slepý,
nevidím krásy sveta,
lebo vidím len Teba.


...keď si ju sám teraz čítam, tak mi je až do plaču, že sa tie krásne časy už skončili. Vtedy som bol síce dlho sám, ale vedel som že ma doma čaká niekto, kto ma skutočne ľúbi. Teraz som sám, ale som doma, kde nikto taký nie je.

 Báseň
Komentuj
 fotka
vevenka  14. 5. 2008 07:51
pkenéô..a neboj nájdeš tu pravu
 fotka
ratsanares  14. 5. 2008 08:07
cloveka to obcas tak pekne poeticky chyti... ze ked si potom odzrkadli realitu svojho bytia tak ma chut sa dovracat...
 fotka
zmyja365  14. 5. 2008 08:30
táto je fakt najkrajšia zo všetkých
Napíš svoj komentár