Zemplínčina

Tento blog som sa rozhodol sem pridať na základe inšpirácie blogu Jazykové okienko od Zeminy. Písal som to už dávno kamoške z Bratislavy, aby som jej trošku objasnil niektoré nárečove slová, ktoré sa u nás používaju bežne.

Zemplín je jedna z výrazných zemepisných oblastí východného Slovenska. Jeho obyvatelia hovoria zemplínskym nárečím, ktoré patrí do skupiny východoslovenských nárečí. Územie Zemplína je dosť veľké a nárečovo jednotné, v našom prípade ide o nárečie dolného Zemplína.

Slovník

bačic še - páčiť sa
bandurki - zemiaky
banovac - ľutovať
bars - veľmi
bešedi - reči
beťar - huncút, šibal
bicigeľ - bicykel
bigľovac - žehliť
birov - richtár
birovac - vládať
bitang - ničomník
bočkac - bozkať
bizovac še - byť si istý
bizovňe - isto
cahac - ťahať
cerkva - gr. kat. kostol
chto - kto
ciskac - tlačiť
čom - prečo
čuc - počuť
drabinka - rebrík
draha - cesta
driľac - drgať
dudrac - hundrať
dugou - zátka
dumac - myslieť
dumi - myšlienky
durni - hlúpy, blázon
duškom - naraz, odrazu
dze - kde
dzeci - deti
falat - kus
findža - krčah
firhang - záclona, záves
fras - ďas
gambi - ústa
gargala - krhla
gerok - kabát
het - preč
hibaľ - azda, možno
hokerľik - malá stolička
hoľem - aspoň
hutorec - hovoriť
chiža - dom, izba
jakbaču - asi, azda
jutre - zajtra
kalap - klobúk
kapura - bránka
karta - korešpondenčný lístok, pohľadnica
keľtovac - utrácať
kenderica - kukurica
kešeň - vrecko
kľamka - kľučka
koscel - kostol
keľo - koľko
kerovac - šoférovať
kuščik - troška
kvašne - kyslé
lac - nadávať
maňiri - vrtochy, zákon
mľiko - mlieko
motor - auto
ňe - nie
ňeška - dnes
obecac - sľúbiť
obisce - obydlie, dom
ochabic - nechať, zanechať
pada - padá, prší
pakľičok - balíček, uzlíček
paľe - pozri
parobok - mládenec, šuhaj
peňeži - peniaze
perši - prvý
pirko - pero
plano - zle
pobalamucic - spochabiť
počľivosc - statočnosť, úcta
poľo - pole
ponosi - sťažnosti
rachovac - rátať
richtovac še - pripravovať sa
riska - rezeň
rucac - hádzať
scec - chcieť
segiň - chudák
skľep - obchod
skura - koža
spľichcic še - zapodieť sa
sumeňe - svedomie
šafareň - truhla
šaľeni - nenormálny
šamerľik - malá stolička
šerco - srdce
šicko - všetko
šmaľec - tuk
šmaric - hodiť
šmiški - smiechoty
šmerc - smrť
šmerdzec - smrdieť
šor - rad
špargočka - špagátik
šumňe - pekne
šuter - kameň
švabľiki - zápalky
šveto - sviatok
takoj - hneď
teľo - toľko
trimac - držať
uderic - udrieť
valal - dedina
vecka - potom
vipľaskac - vyfackovať
visluchac - vypočuť
za pristaša - na prístupky
znac - vedieť
zochabic - zanechať

Sloveso „byť“

Sloveso „byť“ ako také sa vo východniarčine nepoužíva. Jeho použitie nahrádzajú privlastňovacie zámená mi, tebe, sebe... (napr. Umyl som sa – Umyl mi še), alebo sa nepoužije vôbec (napr. Ja som Mišo. – Ja Mišo.). Výnimočne sa môže použiť slovo „ši“, „še“ (napr. Ty si ale ďas. – Ty ši aľe fras), ale sa môže vynechať a nemusí (napr. Ty si bol v Michalovciach? – Ti (ši) bul u Mihaľovec?; Bicykloval som sa po ulici. – Bicigľoval mi (še) po draže.).
V jednotnom čísle monulého času sa používa výraz „bul“ a v množnom čísle minulého času výraz „buli“ (napr. Bol som v kostole. – Bul mi u koscele).

Skloňovanie

Jednotné číslo
N – motor
G – motoru
D – motora
A – motor
L – motore
I – motorom

Množné číslo
N – motori
G – motorom
D – motoroch
A – motori
L – motoroch
I – motormi

Zmena nielen samohlások
Koncovka neurčitku –ť sa mení na –c. Niekedy to platí aj pri obyčajných slovesách, slovách.
De, te, ne, le sa mení na dze, ce, ňe, ľe. Napr. Deti – Dzeci.


Ta dufam, že sce sebe odňesli šicko co sce chceľi a že budzece o kuščok mudrejši, jak sce buli. Kedz mace coška dajake veci, co chcece pripomenuc, ta pišce. Budzem rad.

 Návod

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu