Komu sa nelení, tomu sa zelení

„A ja taka dzivočka, cingilingi bom, rada vijem piročka...“

„Nešuchoc, chcem ešte spať.“

„...cingilingi bom.“

„Pššš!“

„Nespi! Pozri ako je už krásne, vstávaj. Pozri,pozri, už aj prameň
sa roztopil, vodička sa trbliece. Poď sa so mnou maľovať! Poď,
poď, poď!“

„Ráno sa budeme, spi ešte. A nepi tú vodu špinavú.“

„Veď vždy z nej pijeme.“

„Povedala som, nepi.“

„Ale mamaa...mamaa, aspoň trošku.“

„Ešte je zavčasu, to nie je voda z prameňa ale hore sa topí sneh. V marci nikdy nebol potok už rozmrznutý.“

„Ale ja už chcem byť krásna.“

„Len z vody krásna nebudeš, musíš aj poriadne spávať!“

„Ale dakto vravel, že od studenej vody sú pekné dievky. Čím skôr ju začnem piť, tým skôr budem krásna. Veď komu sa nelení, tomu sa zelení.“

„Ľudia toho navravia...Tvrdia aj, že stromy nemajú duše...“

Stará breza zavŕzgala vo vetre a listami sa dotkla menšej, ktorá stála o kúsok ďalej, nad zamrznutým potokom.
Jar je ešte ďaleko.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu