Presvedčila som sa, že takýto svet neexistuje. Krásny svet bez starostí , jednoducho neexistuje, je vymyslený. Máme ho uložený v mysli aby sme sa donútili veriť v jednu vec. Jednu jedinú vec, pre ktorú prežívame každučký deň, či je jednoduchý, zložitý, smutný alebo šťastný.
Ja poviem pravdu. Verila som, a možno aj dúfala, že raz konečne všetko bude dobré. Nuž dnešný deň ma presvedčil o opaku. Už nemám v čo dúfať.
Posledné dni som mala neuveriteľne dobrú náladu.
A viete čo? ? Bolo mi jasné, že to nebude trvať dlhšie. A najhoršie na tom je, pocit úzkosti, ktorý som cítila. Cítila som problémy, ktoré nastávajú po mojej veselosti. A pritom tie problémy nie sú moje! ! Síce sa ma z časti týkajú, ale mne sa nestanú. Som len pozorovateľom. Bezcitným pozorovateľom.
V tejto situácii neviem, neviem ako pomôcť. Som uzavretá v škatuľke a vôbec z nej neviem vyjsť.
Ja už iba môžem beznádejne pozerať na tento plynúci svet. Svet plný problémov a z kúsku aj šťastia. Je krásne sledovať dieťa, ktoré sa teší z tohto života nevediac, čo ho čaká. Žije si svoj vlastný život. Život vo svojej fantázii. Ale nebude trvať dlho dokým pochopí ako to vlastne v skutočnosti je. V podstate každý človek berie život inom uhle.
A každou udalosťou sa mení, podľa toho čoho sa tá udalosť týka.
Môj pohľad na život je rovnaký, ale nebola som si ním až taká istá.
A teraz som si istá na 100%. To je asi všetko, čo by som napísala.
vo svete vladne rovnovaha...to dobro co zazivame sa musi nejako kompenzovat...len ho ludia nevnimaju ... vidia len to zlo, krutost, nespravodlivost, bolesti v ich zivote ... a ano, je to vec pohladu ... a mam pocit, ze je celozivotnym cielom kazdeho z nas najst prave ten pravy, pozitivny pohlad...a byt vdacny za to, ze vobec sme a dostali sme moznost zit tento zivot...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.