Neviem čím to je, ale vždy sa ešte dokážem pozastaviť nad prípadmi z môjho okolia. Ako človek rýchlo dokáže vycúvať z VEĽKEJ LÁSKY, alebo akéhokoľvek vzťahu aj pre MALICHERNOSŤ! Síce teraz rozprávam v globále, takže dôvod je irelevantný ( nepodstatný )..
Je skutočne na mieste len tak doslova UTIECŤ od človeka? Prečo to robíme? Je človek až tak ZBABELÝ, a zakrýva to ĽAHOSTAJNOSŤOU?! Neuvedomuje si vtedy možno, že tomu človeku sa ešte možno pozrie do tváre?.. Jednoducho, človek vtedy koná asi tak, ako sa mu to zdá v tej chvíli VHODNÉ, a nemysli pri tom na DÔSLEDKY- na etiku.. na to, čo VŠETKO povedal tomu DRUHÉMU kedysi. Hlavne nech sa to už RÝCHLO SKONČÍ, nech ma všetko ZA SEBOU...
Ale ono to NIKDY nebude za ním, pokiaľ zvolí ÚTEK!.. Zostane to v HLAVE, aj v PAMÄTI. A o tom DRUHOM človeku nehovoriac...
Načo SPÁLIŤ most, ktorý sme TAK DLHO BUDOVALI?!.. Prejdime po ňom na DRUHÚ STRANU- to môžeme, ak sa rozhodneme ho opustiť. Ale je dobre NECHAŤ ho v našom živote..a mať ešte ŠANCU niekedy sa DÔSTOJNE VRÁTIŤ, a pozrieť sa na neho.....
Len preto si myslím, že je vhodné postaviť sa svojím rozhodnutiam ČELOM a NIE CHRBTOM!.. A zachovať sa FÉR voči SEBE, aj voči tomu DRUHÉMU!!!......................
- Ale najčastejšie to robíme asi NEVEDOMKY..mnoho z nás už VEĽA KRÁT spálilo tie mosty, ale uvedomilo si to až spätne, keď zhodnocovalo svoje konanie, že to bola napokon VEĽKÁ CHYBA!...
Možno ten, ktorý to robí ZÁMERNE sa len BOJÍ reakcie toho DRUHÉHO.. možno si neverí, a tak radšej uteká preč, aby sa ušetril sklamania... takýto človek môže mať časom VÝČITKY, a pýtať sa- Čo keby som to vtedy urobil INAK??!.. a podobne...
Mám pocit, že ľudia si jednoducho boja VERIŤ, a tak, keď vytvárajú mosty- vytvárajú ich OPATRNÉ, aby sa náhodou pod nimi NEZRÚTILI.
Je to o MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOCH, kedy sa ten vzťah medzi dvoma ľuďmi vlastne VYVÍJA.. ale popri tom sa môže kedykoľvek ZRÚTIŤ- a dosť často len kvôli MALICHERNOSTIAM.....
..a myslím, že to robí VÄČŠINA z nás, ktorá si to v tej danej chvíli vlastne ani NEUVEDOMUJE, a príde na to až potom, keď STRETNE tú osobu.. a nebude sa jej môcť pozrieť do tváre bez toho, aby tam nevidela: OTÁZKY, VÝČITKY, SMÚTOK, ZLOSŤ....často kvôli tomu prichádzame o ľudí, ktorí sú pre nás v živote tak VEĽMI DÔLEŽITÍ...
Ale uvedomíme si to až vtedy, keď ich budeme POTREBOVAŤ, a oni pri nás už NEBUDÚ- už bude jednoducho NESKORO!!...preto netreba UTEKAŤ od PROBLÉMOV, lebo oni sa SAMÉ NEVYRIEŠIA, a ani NEZMIZNÚ!...lebo VŽDY tu budú, a časom budú ešte VÄČŠIE, a VÄČŠIE...ale raz ich predsa musíme vyriešiť.. a ako sa hovori- ČÍM SKÔR, TÝM LEPŠIE!....
No niekto za sebou páli mosty, a to DÔKLADNE!!... Keď ho niekto ZRADÍ, keď mu niekto skutočne až VEĽMI UBLÍŽI, a nevidí už INÉ VÝCHODISKO... Áno, vždy je síce možné ODPUSTIŤ, ale pokiaľ človek odpúšťa ZAS, a ZAS a....stále dookola.. k čomu mu to potom vlastne je??! možno je ZBABELEC, ale len v ÚTEKOCH vidí svoju SLOBODU...............
Ale je otázka, kto vlastne niekedy PÁLI tie MOSTY?!.. ten, čo ODCHÁDZA, alebo ten, čo je OPUSTENÝ???.....
..a často práve ten, čo je OPUSTENÝ spali za odchádzajúcim most!.. a je to občas celkom PRIRODZENÉ..hoci nejakú dobu ho to SILNO BOLÍ... no, čo boli, to preboli.. ale je otázne, ako sa zachovajú POTOM.. či na TROSKÁCH toho STARÉHO MOSTA vybudujú NOVY- aspoň PONTONOVÝ (prechodný, dočasný ), alebo dajú pred neho "OZBROJENÉ HLIADKY", aby keď náhodou tá DRUHÁ strana začínala niekedy znova na ňom BUDOVAŤ, aby jej to NEDOVOLILI!...
Ale v medziľudských vzťahoch by sa asi NEMALI PÁLIŤ MOSTY!!!..keď už, tak ich len na nejakú dobu ZATARASIŤ, a "posielať k nim ozbrojenú hliadku", kým to NEPREJDE.. a potom vlastne zistiť, či ten most je ešte stále FUNKČNÝ, či náhodou sa bez ÚDRŽBY už NEROZSYPAL... ale "hliadku" pri nom už ASI NECHAŤ- nech to, čo spôsobilo tú OBROVSKÚ BOLESŤ, sa viac k nemu NEDOSTALO!...
No, často nie je až také JEDNODUCHÉ ODPUSTIŤ človeku, ktorý nám SILNO UBLÍŽIL/UBLIŽUJE!!... ten spoločný most sa potom rozpadáva KAŽDÝM ĎALŠÍM ODPÚŠŤANÍM!...možno, že si to niektorí nedokážeme ani UVEDOMIŤ, aké je to občas ZLOŽITÉ ODPÚŠŤAŤ- a neide len o to, či niekoho ĽÚBIME, ale ide o to, že za každým NAŠÍM ODPUSTENÍM si NADLOMÍ vlastne NAŠU DÔVERU!.. a potom náš CIT k nemu CHLADNE, a CHLADNE.. a my napokon zisťujeme, že človek, ktorý sa nám kedysi "prehrabával vlasmi", a hovoril nám, ako VEĽMI NÁS AŽ MILUJE- je už človekom, ktorý nám teraz LEN UBLIŽUJE, ktorému už viac DÔVEROVAŤ NEMÔŽEME ..a takto to ďalej predsa NEJDE!
Jednoducho NEJDE/JE ŤAŽKÉ milovať človeka, ktorý nám ZA KAŽDÝM len povie- "ODPUSŤ MI"!!!..chyby sa ROBIA, ale city sa LÁMU... a ten SPOLOČNÝ most sa postupne ZBÚRAVA, a ZBÚRAVA- pokým si neuvedomíme, že sme už takmer v OBROVSKEJ PRIEPASTI!.. a potom je už JEDINÝM RIEŠENÍM asi len UTIECŤ PREČ, aby sme si nakoniec NEUBLÍŽILI OBAJA!!.. možno, že obaja ostaneme na DVOCH ODLIŠNÝCH BREHOCH, a bude VEĽMI ŤAŽKÉ nájsť si aspoň cestu PRIATEĽSTVA k sebe....ale myslím, že je potrebné si uvedomiť, že- most sa VŽDY PÁLI AŽ ČASOM!....
Takže je vlastne LEPŠIE mosty občas SPÁLIŤ??!...neviem, možno niekedy aj ANO...........
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
edit111
24. 8.augusta 2011 10:25
Na 24 rokov veľmi vyzretá úvaha. Ja som Ti už poslala článok, takže neviem, či si ho dostala...Ale obávam sa, že s krásnym čistým srdiečkom a čistou mysľou to muži berú úplne inak....Žiaľ
Napíš svoj komentár