Človek by sa mal snažiť byť čo najšťastnejší. Robiť veci, ktoré zbožňuje a tie čo nenávidí, robiť tak, aby sa pri tom bavil. To si myslím ja. Ja viem, že sa to možno vždy nedá, že v živote nastávajú situácie, keď sa jednoducho nedá byť vyškerený a šťastný. Ale aj z najhoršieho sa musí nejako dať vyťažiť niečo dobré, nie? Veď koľko ľudí je toho dôkazom. Nepáči sa mi, keď niekto len sedí, nič nerobí, nič neskúša a vykrikuje ako sa niečo nedá. Alebo keď ľudia nadávajú na systém, ale v skutočnosti nerobia nič preto, aby sa niečo zmenilo. Keď všetci len čakajú, ako "s tým niekto niečo urobí". Tu na Slovensku sú ľudia tak naučení. Mať vždy niekoho, kto ich vedie, ukazuje im, čo je akože správne a hovorí im čo robiť a ako žiť. Je len málo takých čo vedia povedať nie, použiť vlastný rozum a robiť veci podľa seba. Tu všetci len čakajú, že príde nejaký hrdina a spraví niečo, aby im bolo dobre. Bez toho, že by sa museli snažiť oni sami. Niekto unormálni vládu, niekto nám vyčaruje peniaze, niekto zvýši platy a zníži množstvo práce, čo treba vykonať a tak podobne. Ale nikoho nenapadne začať od seba. Keby si ľudia konečne prestali všímať čo robí niekto iný, či sa sused ide vykašľať na referendum alebo nie, keby sa pozreli na seba a začali robiť veci bez toho, aby riešili či ich idú a ako ich idú spraviť ostatní a ako sa na ich rozhodnutie budú pozerať, tak by sme možno niekam dospeli. Lebo v mase je nenormálna sila, len tá masa by najprv musela chcieť.
Napríklad taký Konfucius bol veľmi múdry človek. On prišiel s tým, že človek musí najprv začať od seba. Najprv hľadať svoje chyby a odstraňovať ich. Najprv sa pozrieť na svoje činy, svoj život, svoju vôľu a odhodlanie. A okrem seba robiť šťastných aj iných. Nemusí byť samaritán. Úplne stačí, ak nerobí také veci čo druhým ubližujú, ak sa snaží žiť tak, aby on a jeho blízki mohli byť hrdí, aby sa mohli tešíť z jeho úspechov. Ja viem, že sa to ľahšie hovorí, ale za pokus by to stálo. Za to nik nič nedá. Netreba si kupovať žiadne príručky, ani balíček prežitia, staší sa na chvíľu pozrieť do svojho vnútra a zymslieť sa nad sebou samým. A možno sa nám nakoniec podarí zmeniť také veci, o ktorých sme ani nesnívali

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
vlado905  20. 12. 2012 19:23
suhlasim, ze sme az prilis zvyknuti hodnotit a pozerat sa len na inych...a ak by mi nahodou niekto povedal konstruktivnu kritiku, tak mu este pre istotu vynadam, ze nech sa stara do seba pekne si to spisala
Napíš svoj komentár