Práve som dočítala článok o tom, ako nám mobily ničia vzťahy. Neviem prečo tieto ženské časopisy vôbec kupujeme. Čím ďalej, tým väčšie kraviny v nich píšu, už tam nie je skoro ani jeden poriadny článok. Ale o Dare či Patizónovi treba napísať každý mesiac. A ešte o tom čo nám, ako veľmi a ako často ničí vzťahy, aký chlap je najlepší, horoskop, prípadne ako sa zmachliť na Martinku z Turca alebo do podoby Modranskej keramiky. Potom je tam odfotená nejaká herbra, ktorú doobliekal Kimlička alebo iný ... teplejší spoluobčan a fotili ju v bezvetrí, inak by zmizla z povrchu zemského a rýchlosťou prekonala Felixa Baumgartnera, niečo málo o tom ako žiť na spôsob žien zo Sexu v meste (nechcela by som, verte mi, lebo Carrie bola kus piče. A to ten film mám rada!) aj keď nie ste z New Yorku, ale z Hriňovej a za manžela nemáte Pána Božského, ale recidivistu Fedora, ktorý väčšinu manželstva presedel v Leopoldove. A ak nesedel tam, tak sedel v krčme a potom vás chodil domov mlátiť, aby mohol do Leopoldova ísť znova (ak má niekto podobný osud, tak sa ospravedlňujem, nemala som v úmysle robiť si z toho srandu). Ešte nesmiem zabudnúť nejaké marhy, ktoré síce robia šport, ktorý už dneská nie je vôbec ničím výnimočným, ale sú kurva úspešné, tak im budeme bozkávať riť. Nezávidím im. Ale sú ľudia, ktorí robia kde zaujímavejšie veci a nik o nich nepíše. Ja som to skoro dopracovala na operáciu kolena a keď som ešte hrávala basket tak náš team bol jeden z najlepších. Ale s našim trénerom nik nespravil rozhovor. Just sayin'. A samozrejme, v každom článku, ktorý sa týka nejakej vzdialenejšej budúcnosti netreba zabudnúť pripomenúť koniec sveta. Keď preklenieme tento fakt, môžeme sa ďalej veselo baviť na tému novoročných predsavzatí a trendov na jar 2013, o ktorých aj tak všetci vedia, že sa buď nebudú dať nosiť alebo nebude za čo ich kúpiť. Poprípade oba detaily dohromady. Ale pod podmienkou, že teda ten koniec sveta nás nejako obíde.
Ak však chce mať človek jednoduchší život, bez rozčuľovania a podobných zdravie ničiacich procesov, treba sa tak naladiť. Napríklad spomínané časopisy nechať v stánku a ak niekoho predsa len prepadajú nutkavé pocity, že mu niečo unikne ak si to neprečíta, tak nech si to ide prelistovať do Hypernovy. Tá je taká veľká a zamestnanci tam chodia v takej frekvencií, že keby ste si po otvorení sadli medzi noviny a do zatváračky tam bez prestávky čítali, tak dáte minimálne trištvrte z celého výberu a nik si vás ani nevšimne. A to nerátam tie časopisy o rybárení, lebo to sú už úplné pičoviny. A potom nezabudnite sadnúť na nabližší vlak do Viedne alebo Budapešti, nakúpte všetky tie debilné handry čo tam sú pofotené, dogabte sa ako z planéty opíc a dva mesiace nežerte. Ono ani nebude za čo.
Ja neviem, že sa nad tým rozčuľujem vôbec. Práve tu sedím a jeden taký časopis mám otvorený pred sebou. Listujem a krútim hlavou ako ľadový medveď. Inak poznáte to?
Idze rodzina ľadovych medveďoch a taký malý medvedzík kráča popredku a furt kýva hlavou
"Mamo, som ja ľadový medveď?"
"Samozrejme! ty si ľadovy medvedzík, ja ľadová medvedzica a otec ľadový medveď!" Ale malý furt kýva hlavou
"Tak ocec? Som ja ľadový medveď?"
"Šak ti mac povedzela! Ja som ľadový medvedz, ona ľadová medvedzica a ty ľadový medvedík!" A malý išol a furt kýval hlavou.
A ocec "Ta co teľo kývaš tou hlavou?!"
"Ta mi žima, do boha,ňe?!"
Ale hej. Poučná bola. Chvíľami. Ale štvalo ma aká bola sebecká. Keď sa jej dačo stalo automaticky čakala, že všetci budú pri nej, venovať jej čas, ľutovať ju a podobne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.