Kedysi som bola bola nefalšovaná optimistka a kde som teraz?V pekle ako všetci. Tak ma vítajte.

Tak je tu ďalší z mojich extrémne produktívnych blogov z kategórie "súťaž o najväčšiu blbosť 21. storočia". Konkrétne sa idem sťažovať (čo mi ide nemorálne dobre).Neručím za psychické ani fyzické následky, ktoré čitateľ obdrží po zhliadnutí tohto blogu.


Začnem veľmi jednoducho. Ako je raz zase všetko totálne na p*. Posledný týždeň je ako vystrihnutý zo zlého amerického teenegerského seriálu dákeho zbrzdeného nafetovaného pseudo scenáristu. Mizerná škola, priatelia, rodina a k tomu jedna veľká averzia z mojej strany na akúkoľvek pozemskú či mimozemskú bytosť. Fakt krása.


Vlastne, keď sa tak zbežne pozerám na uplynulé obdobie, cca dvoch mesiacov, nieje to veru žiadna výhra. Vlastne je to skôr pohroma tretieho stupňa. Nikdy nekončiace depresívne obdobie s krátkymi intervalmi svetlých chvíľok, keď som zas tou starou vysmiatou optimistkou ako na základke. Do pekla aj s celým gymplom.



Čím dlhšie navštevujem ten ústav, tým viac mi začína zašibávať. Už to vôbec nie som ja, ale dáky debilný vreščavý tvor, ktorý na každého len ziape. Kde sa podela moja nikdy nekončiaca dobrá nálada? Veď ja som nepoznala pojem depresia alebo averzia. Čím to je, že sa cítim ako psychotický maniak? Tuším skorej ako sa mi toto pseudo gymnázium podarí vychodiť, skončím v inom ústave(nie vzdelávacom).


A celé toto hnusné pritasané obdobie, keď len preliezam z jednej debilnej nálady do druhej nemá zjavnú príčinu. Možno okrem toho, že sa fakt prestávam rátať medzi normálnych ľudí a možno by som mala navštíviť uja psychiatra, ktorý je asi väčší psychoš ako ja (ako väčšina ľudí, ktorí sa špárajú v mysliach cvokov). Ale vážne. Už mám toho všetkého a všetkých plné zuby. Všetci mi lezú na nervy, všetkým leziem na nervy a nemám na to dôvod, prečo by som sa mala správať ako notorický neurotický cholerik.


Ale správam sa tak a myslím, že tak skoro sa neprestanem. Ak som vydržala už tieto hnusné dva mesiace, možno tak skončím celý my life. Nech žije život plný depresií a divných nálad. Nech žije otravná škola; spolužiaci, ktorých nemám rada a ani oni mňa; kamaráti, na ktorých mám averziu a všetko ostatné. Nalinkovaný život depresívneho notorika. Hurá, bude to plnohodnotné žitie.


A pointa tohto blogu? Odišla posledným vlakom a nikdy sa nevráti späť. Opustila tento blog a tak raz a opäť blog nemá zmysel. Tuším sa idem zahrať zo žiletkou, ale vďaka bohu, zas taký maniak nie som. Nech je tento život akokoľvek na hovno, smrť je ešte horšia. HOWG

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu