O neblahom vplyve ponocovania na moju inteligenciu.

Vzhľadom k faktu, že už nexistuje žiadna psychóza, ktorou by som mohla pomenovať svoj súčasný stav. Neostáva mi nič iné, než použiť jediné vhodné slovo: Sprostosť. To ste sa zas ale vyznamenali slečna Dokonalá. Jednoducho:


Sobotnojšiu noc som strávila v BA na jednej súťaži undergroundových kapiel a prišla som domov o štvrtej ráno. Cca štvorhodinový spánok nejako nezachránil moje zúbožené telo a tak som celý deň fungovala na záložný pohon (poznámka: Dobýjať založné batérie častejšie!).


Doma som si poobede pekne vyložila nohy na stôl a po komplikovanom súboji so samou sebou som si premiérovo pustila In Utero od Nirvany (vôbec, ale vôbec som nechcela rozširovať moju namotávku na túto kapelu, ale asi zvíťazilo moje temnjšie ja alebo som sa jednoducho v poslednej fáze LS....no zbohom).


Započúvala som sa do týchto jemných tónov a bola by som si vychutnávala túto relaxačnú hudbu bez nejakej vážnejšej ujmy, lenže to mi nebolo dopriate. Moje milované PC repráky tibetskej výroby sa rozhodli znova na odborársky štrajk. Hučali, šušťali, vypadával zvuk (alebo sa im len zachcelo vhodnejšie reagovať na tie agresívne grunge-ové gitary...hm).


V prvých momentoch som len flegtmaticky použila ruský spôsob opravy (t.z. buchla som po tej čiernej skrinke dlaňou). Všetko bolo v pohode, až dokým tie prekliate repráky úplne prestali hrať.
Keď som zistila, že rádio funguje normálne a len hudbu prehrávanú na PC nie je počuť, privolala som si malý infarktový stav. Do pr****!.


Tak som kukla na čiernu skrinku, aby som našla vývod na sluchátka (tie som mimochodom aj tak nemohla nájsť). Preto som použila náhradné riešenie. Strčila som hrajúci mobil do prázdneho skleneného pohára. Praveké srepráky boli na svete.


Lenže po niekoľkých hodinách mi to aj tak nedalo a kukla som na čiernu skrinku znova. Videla som dva vývody a žiadne zastrčené kábliky ako predtým. Len jeden káblik bol pohodený na stole za čiernou skrinkou a vtedy sa to stalo! Blik cvak jede vlak a Melisku osvietilo. Ako by mohli tie repráky hrať, keď vôbec niesú spojené s kompom? Jeden pohyb rukou a praveké repráky pošli do praveku. OMG


P.S. Viete čo ma na In Utero najviac zabíja? Keď skončí All Apologies je tam min 15 minút úplné ticho a ja zabudnem, že mám dačo vôbec pustené.A potom keď z ničoho nič zas začnú hrať ide ma zabiť od ľaku. Hurá skupinám, ktoré takýmto spôsobom zabíjajú svojich fanúšikov!!!

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu