Prečo?

Neznášam sa preto aká som. Aký som sebec, aká som naivná, aká viem byť hlúpa a protivná. Prečo to nejde ľahko?Len tak odstrániť svoje zlé vlastnosti? Nič nie je krajšie ako keď sa človek cíti mizerne, lebo sa chová mizerne. Ale prečo sa chovám mizerne, keď sa tak nechcem chovať?


Prečo som taká hlúpa a nechám si idealizovať svet? Prečo nestojím nohami pevne na zemi a nepozerám sa na svet reálne. Ušetrilo by to veľa bolesti, ktorá príde a odíde kedy sa jej zachce a necháva za sebou krutú spúšť. Prečo sa vracia vždy za určitých okloností, rovnako krutá a rovnako intenzívna? Nemôžem sa jej zbaviť, ako črepiny v mozgu zarytej tak hlboko, že vám ju žiadny chirurg nevyberie


Prečo je svet tak hrozne komplikovaný? Komplikujeme si ho sami? Alebo je to preto, že je to podstata života, alebo ľudia nevedie žiť nekomplikovane? Robíme si veci zložitejšími alebo ich jednoducho nevieme vidieť jednoducho? A sú vôbec jednoduché?Existuje jednoduchá vec, ktorú zvládnete ľavou zadnou? A nemám na mysli matematickú rovnicu na základnej skole.

Prečo je to také ťažké, prečo sa nič nedá spraviť bez problémov? Prečo jeden problém vedie k ďalšiemu. Rovnako nelogickému, rovnako zvrátenému a neriešiteľnému. Sídlia v hlave a nechcú preč. Prisaté ako pijavice....paraziti...škodcovia. Aj ich si vyrábame sami svojou hlúposťou a strachom?


Ja to nechcem, konečne sa toho chcem zbaviť. Chcem to vyriešiť, zahodiť, napraviť. Chcem odpovede, ale nie otázky. Otázky, na ktoré neexistujú odpovede.....aspoň nie v mojej hlave. Sú tu stále a a nedajú pokoj. Chcem tak veľa? Riešenie. Prečo je také vzdialené a stále vzdialenejšie, čím viacej sa snažím byť bližšie?


Prečo.....neznášam to slovo, ale prenasleduje ma a nedá mi spať. Je ako môj tieň, čierny a tmavý.....trocha desivý....bojím sa ho...ale je môj. A vždy bude môj.Nezbavím sa ho..nikdy viac....vždy tu bude číhať....bože!!!

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu