stojíme v rade na lístky do pekla.
(Celú noc.)
Nie sme jediní, je nás oveľa viac.
Čo šli životom trpiac a nevediac,
že kráčali od bieleho k čiernemu,
od dobroty až priam k jadru zlému.
(Viac jin ako jang.)
Hojdajúc sa životom nahor, viacej nadol,
až nakoniec prišla smrtka s kosou a spol. .
BUM...strach v očiach...zamyslenie,
(Jedným šmahom a stojíme tam,)
kde cítime to zatratenie.
Na mieste večného preklínania.
Boh, odpusť nám naše previnenia.
Sme ako ryby vrhnuté na pevninu,
s nulovou šancou na nejakú záchranu.
Pod páliacim jasným slnkom
vediac, že pôjdeme peklom.
(BOŽE!!! pomôž.)
Ale už aj tieto ryby
(Živočíchy ako my.)
pochopili, že ich chyby,
zasluhujú si trestné žitie.
Tak nebojujú za ich bytie.
Od skorej tmy až do jasného svetla,
stojíme v rade na lístky do pekla.
(Celú noc.)
Otvorené jeho brány,
vpúšťajú nás bez zábrany.
Sivé šaty, hlavy ostrihané.
Sú to duše naše ustráchané.
V pomaly vlniacom sa rade
dávajú zbohom rajskej záhrade.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár