A keď už píšem blog, mala by som mať nejakú tému. Lenže žiadnu tému nemám, takže sú tu len samé žvásty popísané a ešte len budú popísané. LOL......v tom som úplne dokonalá. V žvástovaní. Raz v tom vytvorím rekord. V písaní alebo rozprávaní, keď nepoviete nič podstatné. Dôkazom, že na to mám predpoklady je tento blog. Určite bude neskonale dlhý a neskonale o ničom.
Takže keby mám v sebe štipku súdnosti, ani by som s tým nezačala. Otravovať svet, takýmito blbosťami. To nieje pekné. A to som si povedala, že budem ľudomil. No tak s ľudomilstvom začnem až zajtra a dnes ešte budem otravovať túto planétu písaním blogov o ničom, ktoré nikto nebude čítať.
Našla som však v celej tejto veci jednu svetlú stránku. Aspoň mám čo robiť. Prečo vlastne píšem tento blog? Lebo mám čas a nikto ma neotravuje na ICQ a v podstate nemám na práci nič iné. A tak hádžem svoje ctené otravné myšlienky na internet. Koniec koncov, sme v slobodnej krajine a možem si sem hodiť aj milión blogov, v ktorých nepoviem nič také, čo by za niečo stálo. A preto vlastne pokračujem v písaní.
Ale už asi dlho pokračovať nebudem, bo ma nič nenapadá. Dneska asi nieje vhodný deň na žvástovanie. Konštelácia planét asi nieje dobrá na písanie blogov o ničom. Takže to pravdepodobne čoskoro ukončím.Teda tie hviezdy musia byť fakt na p* postavené, keď sa mi nedarí žvástovať. Doteraz sa to ešte nestalo nikdy. No čo už. Všetko je raz prvý krát. A niekedy zároveň aj posledný.
Vlastne keď tak nad tým uvažujem, je milión vecí v živote, ktoré spravíte len raz a druhý už nie. Určite len raz za život vypijete pivo slamkou a potom vyleziete na priame slnko. Teda, spravíte to len raz pokiaľ máte aspoň štipku zdravého rozumu . A určite sa len raz za život nehorázne opijete a potom sa bozkávate s takým hnusným týpkom, že len spomienka na neho vás mrazí. Ale to zas nesmie chýbať zdravý rozum, lebo inak to spravíte znova. A každopádne, človek len raz umrie a len raz sa narodí. Ale aj to je vec dohody stuck_out_tongue:). Ak prežijete klinickú smrť, je to ako keby ste umreli a znova sa narodili.
Takže v konečnom dôsledku som prišla na to, že vlastne všetko sa môže stať dvakrát. Aj narodenie a smrť (negujem svoje vlastné výroky...tsts). Ale jedna vec je fakt divná. Ako som sa dostala od hodnotenia svojho blogu ako mimoriadne otravného k polemizovaní o živote. LOL.....v tom je čaro žvástovania. Začnete s nejakou hlúposťou a skončíte s ešte väčšou hlúposťou. A pritom ani poriadne neviete ako ste sa k tomu dostali.
A tak končí blog, ktorý nikdy ani nemal začať.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a kokso preco som v take chorobnej triede? najprv tam vycina silvotida,hned na to lobotkovsky syndrom...