Najprv som sa toho vikendu bala, pretoze som mala pocit ze to bude absolutna nuda, nebudem sa tam mat s kym rozpravat, budem sa citit sama.. jednoducho ze to nebude nic extremne o co by som nemohla prist bez vacsej psychickej ujmy.
Vo stvrtok sme sa stretli na zastavke a mne sa zacal pred ocami odohravat jeden z najlepsich zazitkov mojho zivota.
Prisli sme na stanicu, kde uz vsetci boli okrem ucitelky. Obava zo samoty sa este viac prehlbila po tom, ako som zistila, ze takmer polka z ludi ktori sli, su pre mna absolutne neznami.
Nakoniec sme sa dostali do vlaku a tam to vsetko zacalo. Uzasna zabava, ani chvilka ticha, perfektni ludia ktori takmer nerobia rozdiely medzi tymi ktorych poznaju a nepoznaju.
A co bolo najlepsie tak som pre nich nebola neviditelna. Co bolo uplne povzbudzujuce a potesilo ma to.
Cely vikend sa normalne viedli konverzacie o roznych temach od skoly az po vesmir.
To vsak nie je vsetko, vikend pred tym som sa dostala na najlepsi skolsky vylet aky mohol byt. Neuveritelna sranda a este lepsi ludia.
No tento blog vlastne absolutne nemal zmysel, avsak chcela som nim len povedat ze nenavidim konce niecoho tak uzasneho a nadherneho. A som velmi stastna ze som na oboch tychto akciach mohla byt, pretoze mi dali ovela viac ako si mozno niektori myslia.
A ako dodatok, by som chcela podakovat ludom z posledneho vikendu, ze som pre nich nebola neviditelna
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
xelylin
11. 6.júna 2008 01:36
trochu oneskorene ti chcem napisat,ze si viem uplne spomenut na taketo zazitky u mna, teda skor len pocity, ktore sa mi vynorili pri tvojom vystiznom opise a urcite este zistis,ze pre vela ludi naozaj niesi neviditelna
Napíš svoj komentár