Aleenin príbeh
Ticho hľadel a čakal. Aleen tiež vytrvalo mlčala, no náhle sa z diaľky ozval krik. „Počujte, chcem vedieť čo ste spravili s mojím priateľom! Kam ste ho odviedli?“ kričal hlas, v ktorom Lear spoznal Iňakiho. Potešilo ho, že sa ten mladík tak zaujíma o jeho osud a chce vedieť, čo s ním je. „Prečo si prišla?“ ozval sa, posmelený Iňakiho výkrikmi. „Chcela som vedieť, či si v poriadku a možno ti to tak trochu vysvetliť, keby si o to stál. Vieš, je mi ľúto, že som vám nemohla povedať celú pravdu,“ smutne povedala Aleen a v očiach sa jej zračilo očakávanie odmietnutia. Lear ju však pohybom ruky vyzval, aby si sadla.
„Hovor,“ povzbudil ju a ona sa len smutne usmiala. „Bude to ale dlhý príbeh a preto ak ťa začnem nudiť tak mi to prosím povedz,“ poprosila a Lear prikývol. Aleen chvíľu mlčala a hľadela do zeme, akoby si upratovala myšlienky. Potom začala hovoriť pomalým a tichým hlasom.
„Narodila som sa tu. V lesoch Goriolu. Tá žena, ktorú si videl bola moja sestra. Áno viem, že sa nepodobáme. Vieš, je to preto, lebo Sigoovia môžu vyzerať tak ako si zvolia,“ povedala a jej oči zmenili farbu z tmavo zelených na orieškovo hnedé. Lear takmer onemel od úžasu. „Takže ty si...“ nedopovedal, ale Aleen pochopila. „Pravda je taká, že som len napoly jedna zo Sigoov. Je to síce veľmi nezvyklé, teda možno neexistuje nikto ako ja. Takže matka bola goriolskou kráľovnou a môj otec bol naozaj z Faaru. V tom som neklamala. Neviem ako sa spoznali, ale otca som nikdy nevidela a aj preto som vlastne chcela ísť do Faaru. Nájsť ho.
Ale späť k obdobiu pred mnohými rokmi. Som mladšia ako Iltaya, moja sestra, dnes už kráľovná Sigoov. Naša matka splynula so stromom asi pred desiatimi rokmi a nárok na trón mala len Iltaya. Sigoovia to majú inak zariadené ako ľudia. U nás je vždy iba kráľovná a mužov si vyberá podľa vlastnej vôle a chuti. Preto aj o mojom otcovi vedela iba toľko, že sa volal Maur a bol z Faaru.
Celý život som žila tu. Počas svojej existencie na tomto svete som prišla na mnohé zo svojich schopností ktoré som od Sigoov dostala do vienka. Dokážem meniť svoj vzhľad, bojovať rýchlo a obratne ako hociktorý Sigoo a zhovárať sa so zvieratami rovnako ako oni. I keď tu je jeden rozdiel, oni majú zvieratá ako služobníkov, lenže ja ich mám za priateľov rovnako ako fauni. A taktiež mám najradšej hnedú a zelenú farbu rovnako ako oni. Sigoovia uprednostňujú skôr červenú a bielu, pretože podľa nich sú to farby čistoty.
A čoho sa obávam je, že nevedno ako dlho budem žiť, či ako Sigoovia niekoľko storočí, alebo ako smrteľní iba niekoľko desiatok rokov,“ ukončila svoj príbeh a pozrela sa na Leara. V jej pohľade sa zračila určitá odovzdanosť a zmierenie sa. „Prečo si mi to nepovedala hneď?“ opýtal sa hnevlivo, vzápätí však svoj hnev oľutoval.
„A veril by si mi? Veď len nedávno si po prvý raz opustil svoje mesto. Príliš toho nepoznáš na to, aby si veril v legendy akými Sigoovia určite sú. Myslel by si si, že klamem,“ vysvetlila a on sa zamyslel. Na jeho tvári sa objavil úškrn a on musel priznať, že presne takto by sa pravdepodobne vtedy zachoval.
Znenazdajky ich oslepilo denné svetlo. V ňom stála vysoká postava. „Musel som ho priviesť Aleen, strašne vyvádzal,“ ozvala sa a do dreveného väzenia vhodila čierny tieň. Stena sa zavrela a Lear i Aleen prekvapene pozerali na zviechajúceho sa Iňakiho.
„Vysvetlí mi tu konečne niekto, čo sa tu deje?“ vykoktal a po štvornožky sa priplazil k opačnej stene. Lear sa rozosmial. Iňaki, ten silný a múdry muž sa tak ľahko nahneval, len kvôli túžbe po priateľoch. Potľapkal prekvapeného mladíka po pleci a dobrosrdečne sa usmieval.
„Tuto naša milá Aleen ti to určite rada vysvetlí. I keď sme sa ešte nedostali k podstate nášho problému,“ povedal a Iňaki sa zahľadel na dievčinu. V očiach sa jej zračil obrovský smútok, no i tak začala svoje rozprávanie od začiatku. Keď sa dostala k bodu, kde s Learom skončili zastavila sa. „Teraz by som rád vedel prečo nás vlastne zajali,“ poznamenal tmavý muž a pohľadom preskakoval z Aleen na Iňakiho.
„Myslím, že to nebude kvôli mne,“ odvetilo dievča a pozrelo na Iňakiho. „Od sestry som počula, že ste sa už stretli Nastiaz,“ po prvý krát od jeho vstupu do cely ho priamo oslovila.
Iňaki sa striasol a na chvíľu mu opadla zvyčajná nepreniknuteľná maska. Pod ňou zbadali vystrašeného i zmúteného muža. Keď sa mu konečne podarilo dostať ju na svoje pôvodné miesto, prehovoril. „Nevolaj ma Nastiaz. Ten dávno umrel. Dnes a navždy už bude len Iňaki! A teraz by sme mali vymyslieť ako sa odtiaľto dostať nemyslíte?“ pokojne povedal a čakal na odpovede. Lear nechápal, no i tak sa nepýtal. Aleen rozumela, pretože jej sestra o svojom zaľúbení k nemu, povedala. Vtedy mala Aleen pocit, že umrie. Iltaya bola vždy z nich dvoch tá obľúbenejšia a večne uprednostňovaná. Zelenooká dievčina sa s ňou musela biť o každý kúsok miesta v Goriole. A keď prišla na to, že Iltaya jej chce zobrať aj jediného muža do ktorého sa zamilovala, myslela že umrie od žiaľu a hnevu. Pozbierala sa však kvôli Learovi, o ktorom vedela, že ju ešte bude potrebovať.
Pýtala sa sestry na možnosť jeho prepustenia a ona súhlasila. Pýtala sa i na Iňakiho, ale o ňom nechcela kráľovná ani počuť.
„Lear môže odísť, no ty nie,“ oznámila a venovala mu len jediný pohľad. Jeho modré oči náhle zosmutneli. „Prečo?“ opýtal sa. Len pokrútila hlavou. Nemohla mu to povedať a aj keby áno, nedokázala by to. Nie po tom. čo sa medzi nimi stalo.
„Chcem odísť s vami,“ pošepkal do vánku a zvesil hlavu. Tmavé vlasy mu padli do očí ako závoj. „Dobre, pomôžeme ti. Však Aleen!“ vyhlásil Lear a povzbudivo ho buchol po pleci. „Možno,“ odvetila Aleen a zdvihla sa na odchod. „Vrátim sa a poviem vám čo som vymyslela,“ povedala a vyšla z väzenia. Do ticha medzi dvoma priateľmi sa už len ozval jej príkaz strážnikovi, aby nechal oboch v jednej cele.
„Myslíš, že na niečo príde?“ opýtal sa Iňaki. „Neboj sa, ona je inteligentnejšia a prešibanejšia ako my dvaja dohromady. A to už je čo povedať!“ oboch mužov to rozosmialo. No bol to trpký smiech ľudí, ktorých osud leží v rukách iných.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
xelylin
9. 5.mája 2008 20:19
Dalsiu kapitolu ! som zvedava,ako to bude pokracovat
4
kde ty na to chodíš? je to fakt geniálne, ale už v tom mám zmätok, asi si to vytlačím a prečítam od začiatku hehe teším sa na ďalšiu časť
Napíš svoj komentár