Porada
Dážď neprestal niekoľko hodín. Vytrvalo sa spúšťal na telá unavených koní, ktoré sa snažili svojich jazdcov priviesť k cieľu. Zmáčal aj dva vlky, ktoré sa tichými skokmi približovali k Mostu Mŕtvych. Studené kvapky však dopadali aj na niekoho iného. Tmavá divá mačka sa blížila ku kamennému palácu, odkiaľ sa ozývali hlasy.
Potichu prešla až ku dverám poradnej siene a vkĺzla dnu cez otvor vo dverách. Zbadala svojho pána a veselo sa k nemu rozbehla, aby mu mohla povedať, čo zistila. Mačka vyskočila na Votarove nohy a začala priasť. Muž ju pohladil, no i naďalej vnímal dianie v poradnej sieni. Keď bol jej pán konečne informovaný o všetkom, čo sa v tom lese stalo, jeho slúžka mu zaspala na nohách. Zobudil ju až tvrdý dopad na zem.
Votar sa znenazdajky prudko postavil a jeho oči prebodli druhú stojacu postavu. „Ako môže polovičná rozhodovať o našom osude?! Nemáš právo tvrdiť, že by sme sa mali otvoriť svetu. Znovu dať vedieť o našej existencií. Žije sa nám dobre, ľudia sú slepí a nevidia nič z toho čo sa im deje rovno pred očami. Asi by si nevšimli ani keby si im počas spánku zobrala posteľ. To však nie je dôvod dať o sebe vedieť. Práve naopak! Dokazuje to, že by sme mali zostať v tejto pozícií aj naďalej a nedať smrteľníkom šancu postaviť sa nám. Viete sa vôbec predstaviť ako by to tu vyzeralo?“ ostrým pohľadom prebehol po všetkých prítomných. Nikto sa neozval a tak pokračoval vo svojom zanietenom predslove. Zvuk jeho hlasu sa rozliehal po celej tej obrovskej sieni, kam sa usadili všetci, ktorí zostali. Všetci čistokrvní Sigoovia sa natesnali do jednej miestnosti. Teda nie všetci bolo čistokrvní. Nachádzala sa tu aj žena, ktorá sa narodila medzi dvoma rasami a teraz sa snažila ich spojiť. Bola presvedčená, že spojenie ľudí a Sigoov by bolo prospešné a snažila sa podnietiť i ostatných, aby tomu uverili.
„Môže to mať katastrofálne dôsledky! Čo ak by sa ostatným rasám znepáčilo kto sme a postavili by sa proti nám. Dokážete si to predstaviť? Vytiahli by do vojny a nezastavili by sa pred ničím. Mali by absolútnu prevahu a čoskoro by zo Sigoov zostali len prastaré povesti rovnako ako je tomu teraz. Iba s tým rozdielom, že teraz prežívame, ale potom by sme už nemuseli. Chceš aby sme zanikli? Sme tu oveľa dlhšie ako iné rasy a máme právo žiť tu s nimi. Ibaže si musíme vybrať správny spôsob ako žiť. Zostaňme nepoznaní! Zostaňme iba legendou, ktorú sa nikto nebude snažiť zničiť..“ nahlas zakončil Votar a sadol si. Čakal na reakciu ostatných. Dúfal, že sa obrátia k nemu a budú súhlasiť.
Sálou prebehol vzrušený šepot. Vtom potichu prehovorila žena, čo doteraz iba nemo počúvala.
„Máte pravdu, som polovičná. Moja matka bola vašou kráľovnou a mám vašu krv, no môj otec bol faun z Faaru. Viem, že asi niektorí majú námietky, že som sa odvážila vystúpiť s takýmto plánom, no verte mi, že v neho úprimne verím. Je pravda to čo hovoril Votar, že ostatné rasy sa nás môžu spočiatku báť a nedôverovať nám. Ale to sa postupom času zmení. Taktiež je možné, že sa im nebude páčiť, že ich legendy ožívajú. No som si istá, že sa s tým nakoniec zmieria a budeme môcť žiť všetci spolu v mieri. Verte im. Nič viac od vás nechcem. Iba sa im pokúste uveriť prosím!“ naliehavo povedala a jej zvuk jej hlasu sa v tisíckach ozvien odrážal od stien sály. Všetci prítomní čakali čo sa bude diať. Ešte stále nebolo jasné, ktorá strana zvíťazí a akým smerom sa ďalej bude uberať život tejto zabudnutej rasy.
Iltaya zatiaľ len pozorovala, ako budú reagovať jej poddaní. Sama nebola rozhodnutá, ale viac sa prikláňala k názoru svojej nevlastnej sestry. Jej tmavé oči prešli po Sigooch a potom náhle vstala. Jej šaty zaviali a vzduch premkla kvetinová vôňa, prichádzajúca z vonku.
„Dobre teda, súhlasím. Aleen má pravdu! Obnoviť spojenie s ostatnými rasami by bolo pre nás iba prospešné. Ale nepôjde to len tak ľahko. Votara vyhlasujem za poradcu Aleen v tejto veci. Nesmieme ísť do toho príliš bezhlavo. I keď sa bojím, verím v úspech,“ vyhlásila a spojila ruky na znamenie ukončenia tejto schôdze. Pretože sa vyjadrila tak jasne, vec bola pre jej poddaných uzavretá a museli sa s ňou zmieriť.
Najťažšie to však bolo pre Aleen. Bola šťastná, že sa jej podarilo presvedčiť Iltayu, ale najradšej by sa teraz vydala za Iňakim a Learom. Jej národ bol však teraz dôležitejší.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
xelylin
28. 7.júla 2008 22:14
jeej novy diel ! pekna kapitola,nevadi,ze nebola akcna, mne sa pacila ...a uz sa tesim na boj
Napíš svoj komentár