Mám rada ten pocit..teplota 4°C, vietor 4 m/s, vlhkosť vzduchu 50%...kráčam po ulici naproti slnku smejúcemu sa mi do tváre, šál ležérne prehodený okolo krku, vzduch prevoňaný sladkými pukancami. Tými farebnými, ktoré mi tak nechutia ale ktorých vôňu si tak rada pamätám.

Vtedy sa usmievam. Usmievam sa na okoloidúcich, pána predávajúceho pukance, na výklady, ukričané dieťa, na chvíľu. Aspoň na okamih verím, že je všetko správne. Som na správnom mieste a v správny čas, všetko je v najlepšom poriadku, svet je jedna veľká gombička a všetky starosti sú maličkými zrnkami okolo poletujúceho prachu.

Možno ten pocit tak milujem práve preto, lebo je tak zriedkavý..je to len okamih, moment..Príde kedy sa mu zachce, egoisticky, bez klopania. A vie, že sa za to naňho nemôžem hnevať. Teda, možno ho aj mám rada pre tie jeho nečakané návštevy.

A vždy ako príde tak aj odíde. Opäť rýchlo, egoisticky. Nechá ma tú samú na ulici kde slnko tak nepríjemne páli do očí, pukance všade smrdia, dieťa sa nechce utíšiť.

Ach..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
joelina  7. 12. 2007 12:48
Pekne, pacia sa mi taketo blogy
2 
fotka
922mimqa  25. 2. 2009 15:22
fakt pekne blogy uuzas
Napíš svoj komentár