Už zdiaľky bolo počuť dunivý zvuk bubnov. Všetko akoby zastalo v jednej chvíli a počúvalo, či snáď čakalo čo sa v tej nasledujúcej stane.
Mesiac naširoko otváral oči a pozoroval divadlo, ktorého sa stal súčasťou.

Dym sa ťahal do výšky a vytváral svoje dymové príbehy z postáv, zvierat a vecí, ktoré si kreslil.

Oheň plápolal a v jeho svetle sa mihali telá, ktoré počúvali rytmy.
Krásne divadlo.

Môcť tak len tancovať do rytmu a v rýchlosti odhadzovať neposedné pramienky vlasov z tváre...a usmievať sa.
Môcť tak len vdychovať vôňu ohňa, noci a hudby.

Chytila som ťa za ruku a rozprávala som ti to. Smial si sa. Bubny a tanec. Čo už len mňa nenapadne.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sunbird  3. 12. 2007 19:33
Zdá sa mi, že si nakoniec predsalen lepšie vystihla pojem "entuziazmus", ako ja .
Napíš svoj komentár