Chvíľu pozeral von oknom zo svojho bytu na sídlisko, kde sa pomaly hlavy rodín zberali do práce a strapaté dámy rozospato venčili svojich miláčikov. Pohladil Sebastiána a pobral sa ku dverám. Obliekol si starý ošúchaný kabát, avšak najlepší aký mal, na hlavu si položil klobúk, zobral puzdro starostlivo nachystané pri dverách a odišiel. Cestou víťahom rozmýšľal (ako každé ráno) či tentokrát príde. Vlastne to celé robieval hlavne kvôli nej, kvôli nej sa tak starostlivo holil, kvoli nej si každý deň obliekal to najlepšie čo našiel a kvôli nej používal tú drahú voňavku čo si kedysi kúpil od tej čiernovlasej predavačky.
Prešiel cez sídlisko, pohľadom sa rozlúčil so Sebastiánom, ktorý ho každé ráno odprevádzal z okna. Kráčal pomaly, vdychoval mestský vzduch.Prišiel na svoje miesto. Bol to fajn flek, ľudia tadiaľto chodili celkom často, lebo neďaleko bola banka a na druhej strane malá kaviarnička s červenými stoličkami, ktorú mal tak rád, ale nikdy tam nebol. Položil puzdro, otvoril ho a vytiahol husle.Starostlivo uložil puzdro tak, aby doňho ľudia mohli hádzať peniaze, vzpriamil sa, založil husle a začal hrať. Ulicu zaplnila pomalá plíživá melódia, ktorá každému zachádzala pod kožu. Sem - tam cinkla korunka do puzdra.
Nehral dlho keď ju uvidel. Ruky, v ktorých držal husle mu ochabli, cítil ako ho zalialo teplo a počul svoj zrýchlený dych. Konečne prišla, konečne je to tu. Tupo hľadel na starenu, ktorá sa k nemu blížila. Mala čierne jednoduché šaty a mastné vlasy padajúce na plecia. Oči mala belasé až biele, vyzerala ako slepá. Nebolo na nej nič pekného. Zastala pri ňom. "Konečne si sa ukázala,"povedal jej snažiac sa o pokojný tón. Zašklabila sa. "Dlho si ma čakal ale až dnes je ten deň,"odpovedala sykavým hlasom. "Avšak predtým mám na teba jednu prosbu,"pokračovala. "Ty na mňa?"zostal dosť prekvapený, akú už len ona môže mať naňho prosbu. "Chcem tancovať,"odpovedala. Prišlo by mu to aj smiešne keby nebol tu, teraz a s ňou. "Prečo?"dostal zo seba. "Proste chcem, tanec vyzerá celkom zábavne. Tak hraj!" Nedovolil si odporovať. Schytil husle a spustil svižnú cigánsku melódiu a sám bol zvedavý ako sa starena pustí do tanca. Avšak pred ním už nestála starena ale krásne mladé dievča oblečené do stareniných šiat. Usmialo sa a začalo tancovať čo jej nohy stačili. Krútilo sa a plavé vlasy sa jej točili, tancovalo krásne a ľahko. Ľudia okolo kráčali, akoby ich to nezaujímalo..či snáď to nevideli. A on hral a hral, nedbal na prasknuté konské vlasy zo sláčika. Proste hral. Vedel, že je to na posledy. Nevedomky si predstavil, že by sa naňho tá čiernovlasá predavačka pozerala..bola by isto prekvapená..veď kto už len hrá smrti do tanca.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
yoginko
13. 6.júna 2008 21:02
paráda
Napíš svoj komentár