Tie farby! Milión odtieňov zelenej, ešte viacej modrej na rannej oblohe, ružová sa odrazu zdá byť krásnou farbou a fialová má milión podôb.
Vône, ktoré ste v živote nepostrehli. Vôňa studenej kávy, krému na ruky,...vôňa, ktorá prúdi spod pera, keď píšete...Všetky intenzívne, jedinečné, trochu nové, no do vedomia zapísané červeným perom minulosti.
Zvuk. Nie len hudba, ktorá hrá z rádia/počítaču. Ten tichý, nenápadný zvuk, ktorý spôsobuje pohyb 3H-3 ceruzky po papieri, zvuk vetríku, žalúdočno-črevné pochody zachytené do tónin predtým nevnímaných....
Ten jedinečný pocit, že všetko čo vnímam, je intenzívnejšie. Že si uvedomujem každulinký detail. Pocit, že hoci nerobím nič výnimočné, tak ŽIJEM a robím to naplno. Všetky zmysly, všetky bunky tela sa spojili aby precítili aké to je – ŽIŤ!
...a presne takto vnímam ráno po prebdenej noci...
Tentokrát sa noc niesla v rytme hesla – nežijeme len my ale aj buriny - a lá viva la botanika! A hoci pri pohľade na pavinič na stene oproti môjmu oknu ma napadá latinský názov a spôsob rozmnožovania, tak si uvedomujem, že je to všetko krásne. Krásne. Naozaj všetko. Aj to, že si uvedomujem, že mi oťažieva temeno a škvrkot brucha prehlušuje tóny trúbky v piesni od Elly Fitzgerald. Momentálne mi aj predstava celodenného lopotenia sa s kockovaním materiálov na skúšku príde milá. Taká živá.
Čo to znamená? Optimizmus sa našiel v krásach rána. Konečne je späť. Chýbal mi – veľmi. A tentokrát si ho nenechám len tak ujsť. Žiadna depka či stres zo skúšky mi ho už neodoženie. Viem, že toto je len chaoticky posplietaných pár viet, či súvetí. Viem, že sa tu nájdu aj dáke preklepy a chybičky. Ale je mi to jedno. Usmievam sa. Aj pre príjemný nočno-ranný rozhovor so synáčikom, aj pre botaniku ktorá mi lezie pomaly do hlavy a najmä pre toto ráno. Pre možnosť sledovať z okna zmenu noci na deň. Ten moment – ráno. Áno, moment, nie etapu dňa. Lebo toto ráno neprežívam ako monotónny celok. Ale vychutnávam si ho po kúskoch. Ako skvelú šľahačkovú tortu (na ktorú mám momentálne veľmi veľmi veľkú chuť). Moment po momente.
...a je to fajn. Fajn pocit, že opäť žijem. Prežívanie mi nestačilo.
Ale dosť bolo slov. Idem si vychutnať všetko to, čo dnešok prináša.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
vlcica1989
31. 5.mája 2010 08:54
super takže optimizmus dorazil som rada
5
krásne. Dnes som sa zaľúbila do tohto blogu. A tak, ako si mi ty raz napísala, že akoby som písala o tebe, teraz...... hoci to neprežívam, bo mám riadnu depku, bo mi už všetko lezie hore krkom a von ušami, ale presne viem, ako sa cítiš. Presne. Už aj ja som tak dýchala a očumovala a mala som pocit, že aj keď len lenivo a ticho sedím, žijem intenzívnejšie ako inokedy.
11
paci sa mi ako sa nedostatok spanku dostavil v takejto krasnej podobe len tak dalej
Napíš svoj komentár