Obed na Átriákoch.
Niektorí poznáte, niektorí nie. Ja, Candy a jedna spolužiačka. Budeme ju volať Lucka pravdovravná. Stáli sme v rade, rozprávali sa. Ja a Candy sme valili oči, žasli a tíško závideli. Lucka pravdovravná precestovala skoro celú Európu, do USA sa chystala tento rok. Vedela skvele nemecky, anglicky, chystala sa učiť taliansky. Všetko bolo „v pohode“, hoci nám s Candy to občas v pohode absolútne nepripadalo. Situácie v ktorých väčšina ľudí stráca nervy, nadáva, plače, vzdáva sa boli pre našu Lucku pravdovravnú „v pohode“.
Cesta z obeda.
Autobus, električka. A pri čakaní na električku v tom vetre sa odohral jeden rozhovor. Ja a Lucka pravdovravná. A tento rozhovor ma prinútil premýšľať.
Prečo bol tento rozhovor taký špeciálny?
Lebo Lucka pravdovravná ma nepozná tak dobre ako moji najbližší priatelia. A takže ma neberie ako súčasť seba samej ale ako kamarátku akých má po Európe kopec. Vnímala ma takú aká som a kedže prívlastok pravdovravná som jej nepridelila len tak od buka, tak bez okolkov a zbytočných obalov a omáčiek vybalila na mňa pravdu tak ako ju videla. Nie drsno a hnusne, proste konštatovala fakty, ktoré doposiaľ o mne nazbierala. (Ako o nejakom unikátnom druhu hmyzu – má toľko nožičiek, v stresových situáciách sa správa takto, má také a také sfarbenie...)
„...ty by si toho toľko chcela. Ale keď toľko chceš, tak treba preto niečo aj urobiť. Chcela by som, chcela by som...chcela by som, ale. Prečo ale? Veď keď chcem, tak sa rozhýbem a začnem robiť niečo aby sa z toho chcela by som stalo chcem. Chcem a idem si za tým. Nie chcela by som a snívam si ďalej naivne svoj sen, ktorý len tak nechám ležať a byť snom.“
Najprv som sa klasicky rozbehla s tým, mojím ale. Šla som sa ohradiť, že nemá pravdu. No v polovici svojej vety som sa zasekla. „Veď ona MÁ pravdu.“ Naozaj strašne rada používam: chcela by som. A vo väčšine prípadov za tým nasleduje ale a dôvod prečo sa to nedá.
Ale už žiadne chcela by som. Už iba chcem. A idem si za tým. Žiadne ale. Žiadne ak bude v mojich silách. Lebo v mojich silách je všetko čo si zaumienim.
Chcem... (no neznie to lepšie!) Sloboda skrytá v jednom slove.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
ja sa o to pokúšam už dlho. neúspešne.hoci sa nemôžem sťažovať že nemám čo chcem. A aj ja poznám takú jednu lucku pravdovravnú.poznám ju už asi 18 rokov, akurát že sa nevolá lucka.
4
ak niečo veľmi chceme a stále to nemáme, je to len preto, že hlboko v podvedomí sme presvedčení, že si to nezaslúžime
Napíš svoj komentár
Chcem a idem si za tým