Kedysi to bola dievčina príliš pojašená, príliš neposedná, príliš urečnená, príliš nerozvážna. A teraz? Netvrdím, že taká prestala byť. Ešte stále nedokáže obsedieť pokojne na riti či udržať tú svoju chlebáreň zatvorenú. Ale už je rozvážnejšia,síce občas sa pozabudne, čo má za následok dáku volovinu na jej konte, ale už to nie je až také bujaré ako kedysi - kord - naučila sa používať hlavu.
Kedysi bola magnetom na ľudí. Bola schopná osloviť neznámeho len preto, že počula, že rozpráva o rovnakej knihe, či preto, že sedí v jej obľúbenom podniku. Všetci bpre ňu kamaráti. A teraz? Teraz už zvažuje. Priateľov má stále habadej, no kedže zachutila aj trpkosť straty "priateľa", tak si vyberá. Stráži si svojich starých, verných ako oko v hlave a pátra po nových ako po bájnej Atlantíde.
Kedysi sa jej život točil iba okolo tréningov, priateľov, kníh...A teraz? priatelia sú tam aj dnes. Síce nie až tak často ako by chcela, ale snaží sa. A ostatné priečky? Prvoradá škola a rodina, kedže zakúsila akú cenu má domov. A aj samostatnosť si pýta svoju daň - brigáda. Aj tréningy aj knihy aj zábava sú v jej rebríčku. Ale prvé miesta zaujali dôležitejšie hodnoty.
Kedysi prahla po "frajerovi". Túžila po dakom, koho bude objímať, s kým sa bude maznať a koho jej budú všetky kočky z okolia závidieť. A teraz? Možno čakáte oznam, že má svojo princa XYZ-vyvoleného, že s ním trávi čas...Boli tu pokusy tej jej staršej verzie o nájdenie toho pána XYZ. Zlyhali na netrpezlivosti. Ožrani, egoisti a blbci ju vážne neskrotia. Stále iba verí, že ten pravý len zablúdil, že je na ceste do jej srdca. No už to nie je iba o maznaní a objatí. Už je triezvejšia. Má vyššie nároky. A nerobí jej problém čakať. Už ju vystihuje heslo - na dobré sa oplatí čakať. A to je pri jej nedočkavosti priam nadľudský výkon.
Kedysi to bolo tornádo zmien. Toto jediné sa asi nezmenilo. Kedysi to bol sled : mikrosukne (ktoré boli jej ocinom prekrstené na opasky) - maskáče (štýl a lá hráme sa na chlapa) - sačkoveržn (snaha pôsobiť dospelo a uhladeno, niečo na štýl bez opätkov ani na krok)...A teraz? už nie také drastické zmeny. Našla svoju zlatú strednú cestu. No aj tak každé ráno čakám na to, čím prekvapí. Čo sa jej cez noc zrodilo v hlávke.
Sledujem ju. Nenápadne, nepretržite. Roky, od jej počatia až do dnes. A budem v tom pokračovať až do jej posledného výdychu. Jej výdychu. Lebo ja aj potom budem naďalej plynúť. No pokým si tu bude ťukať zamyslene do kláves, pokiaľ sa bude tešiť či nadávať na ďalšie nové ráno, budem pri nej. A aj pri všetkých ostatných. No ona si ma narozdiel od ostatných uvedomuje. A preto píše aj tento blog. O mne - farebne, bezfarebnej, pomaly i rýchlo plynúcej postavičke zvanej čas.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mirkova
13. 3.marca 2010 15:31
od začiatku som vedela, že je to o tebe - nejaký podvedomý hlások v mojej hlave mi to tak poradil
Napíš svoj komentár