...menej sťažností a ponosov, lebo okrem toho nič iné nevravíš...
...pcháš nos do vecí, do ktorých ťa nič nie je...
...rozosievaš údery lebo nevieš pohladiť....
Zvláštne čo sa o sebe človek dozvie z narodeninových blahoželaní. Prianie všetkého dobrého a !!BUM!! rana pri ktorej si kúšem jazyk aby mi tie slzy vytiekli až keď sa nebude nikto pozerať.
Naivne som si myslela, že ma ľudia majú radi. Veru, naivne.
A nie, toto mi nepovedali ľudia, ktorí sú mi cudzí. Toto boli želania od tých, ktorých mám rada – od priateľov a rodiny.
Viem, že som sviňa. Ale aj ja som človek. A to srdce som sa zatiaľ nedokázala naučiť vypúť, tak aby nebolelo. Nie je obrnené, nedokáže znášať rany od tých, čo sú mu najbližšie.
Uvidíme čoho sa ešte dnes dočkám – veď je ešte ráno.
A vyslovene nechcem počuť tie trápne a klišé vetičky a uzmierovacie žvárty o tom, že to tak nebolo myslené(občas pravda, ak nie je podaná dosť opatrne a obalene tak vyznie ako PRAVDA a to občas zabolí, ale aspoň človek vie na čom vskutočnosti je), či že nakoniec aj tak mám aspoň jednu osobu, ktorá tu bude vždy pri mne. Lebo to mi nemôže sľúbiť nikto tak aby neklamal. Každý človek raz sklame, je len otázkou času kedy a ako.
Cesta životom nie je dosť široká aby po jednej kráčali dvaja. Občas sa objavia úseky, kde sa zmestí osôb viacej, ale úžľabiny sú vždy úzke – neprejde nik okrem toho, pre koho je cesta stvorená. A občas ani ten, komu prináleží nemá dosť síl aby ňou kráčal.
Zatnem zuby a hor sa vpred – možno mi samota dá odpovede na otázky, ktoré mi priatelia nedokázali uspokojivo zodpovedať.
...a teraz aspoň konečne chápem Camusovo absurdno. Idem si radšej čítať Kôrkára, možno sa dozviem opäť niečo čo mi dá trochu sily žiť. Fyziológia trochu počká.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
3
"Naivne som si myslela, že ma ľudia majú radi. Veru, naivne. "
ak okamžite neprestaneš tak dojdem a nakopem ťa do sráku! Je ti to jasné?!
ak okamžite neprestaneš tak dojdem a nakopem ťa do sráku! Je ti to jasné?!
5
čítala som oba blogy, pekne napísané.
Ale neviem či máš nejaký chvíľkový splín alebo nebodaj máš také zlé pocity neustále?
Lebo sú to strašne smutné blogy, ide z nich veľa negativizmu, aj keĎ sú dobre napísané.
Ale neviem či máš nejaký chvíľkový splín alebo nebodaj máš také zlé pocity neustále?
Lebo sú to strašne smutné blogy, ide z nich veľa negativizmu, aj keĎ sú dobre napísané.
6
hej dievča! rovnako ako si ochotná prijímať negatívne "veci" - a vo veľkom ako čítam - buď rovnako ochotná prijímať pozitívne "veci", ľudí, situácie a ešte vo väčšej miere!
Možno pomôže spýtať sa samej seba: ,,aká skutočne som?, som veselá, príjemná, pozitívna? Akú ma robí okolie, ľudia? Aká chcem byť? Chcem sa cítiť zle? ok, len tak ďalej, dávaj svojmu srdcu dávky nešťastia a smútku.
Alebo.
Hoď za hlavu všetkých negativistov, ovplyvňovačov tvojich správnych názorov, tvojich dobrých pocitov! Bráň sa! Ber to ako chorobu ktorá ťa chce zničiť. Veď keď si chorá, keď je ti zima, keď si hladná, robíš všetko preto aby si sa cítila lepšie, kúpiš si lieky, oblečieš sa, naješ sa atď. Prečo to nerobiť aj s nešťastím? Čo má človek zo zla?
Toto ber pls obrazne
Kedysi (pred asi 5r) som tú "mrchu" (všetko čo ma robilo nešťastným) chytil za pačesi, vyhodil z "bytu" a nedovolil znova vstúpiť, nakoniec odišla a keď ju niekedy stretnem otočím sa jej chrbtom.
ps: fúúúúú, toto je asi môj najdlhší koment
Možno pomôže spýtať sa samej seba: ,,aká skutočne som?, som veselá, príjemná, pozitívna? Akú ma robí okolie, ľudia? Aká chcem byť? Chcem sa cítiť zle? ok, len tak ďalej, dávaj svojmu srdcu dávky nešťastia a smútku.
Alebo.
Hoď za hlavu všetkých negativistov, ovplyvňovačov tvojich správnych názorov, tvojich dobrých pocitov! Bráň sa! Ber to ako chorobu ktorá ťa chce zničiť. Veď keď si chorá, keď je ti zima, keď si hladná, robíš všetko preto aby si sa cítila lepšie, kúpiš si lieky, oblečieš sa, naješ sa atď. Prečo to nerobiť aj s nešťastím? Čo má človek zo zla?
Toto ber pls obrazne
Kedysi (pred asi 5r) som tú "mrchu" (všetko čo ma robilo nešťastným) chytil za pačesi, vyhodil z "bytu" a nedovolil znova vstúpiť, nakoniec odišla a keď ju niekedy stretnem otočím sa jej chrbtom.
ps: fúúúúú, toto je asi môj najdlhší koment
7
myslím že som tam zahrnutá.. takže hocičo napíšem bude pravdepodobne zbytočne...
Napíš svoj komentár
"Cesta životom nie je dosť široká aby po jednej kráčali dvaja."
"...sadni mi na plecia, budem Ťa nie-e-e-esť..."
a, prosím, nesnaž sa dospieť