Nemám rada neistotu.
Nemám rada samotu.
Ale to možno, tá hnusná neistota, ktorú pociťujem vždy, keď sedím schúlená v kresle, je jediné čo mám. Snívam a MOŽNO raz premením sny na realitu, ktorá bude rovnako krutá ako láska. Možno. Asi. Azda. NEISTOTA, ktorá ovláda všetko. Tých nikdy nie celých 100%. Iba ja SAMA a...
Sedím sama a prvý krát sa cítim úplná. Bez potreby mať ešte kúsok vesmíru pre seba. Bez potreby mať teba vedľa seba. Nepotrebujem.
Už viem...Že strmhlavý pád nemusí vždy znamenať iba smrť. Lebo je tu šanca lietať. Nevadí mi to 50:50. Veď pri objavovaní hrozia aj zranenia, riziká a straty. Ale je tu aj šanca získať niečo krásne. Niečo večné. Je tu šanca milovať. Všetko a všetkých. Nie preto aby som bola milovaná. Ale aby ostatní pocítili aké to je. Keď sú pre niekoho nenahraditeľnými, jedinečnými a jedinými.
Chce to len odhodlanie ... a otvoriť oči.
(maličká prosba pod čiarou - ak niekoho napadne normálny názov pre toto niečo, čo sama neviem identifikovať tak mi dajte vedieť, rada sa inšpirujem)
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prave si mi tymto blogom zdvihla naladu a postupila na rebricku este vyssie............krasny blog!!! Mas 5 hviezd.