Sedím v tichu mojej izby. Iba ja...a moje spomienky. Na kolenách, stole, po zemi i gauči...Drobnosti, ktoré tvorili stopy môjho bytia. Sukňa, ktorá mi okrem jazvy na zadku pripomína, že traba dávať pozor, keď človek zlieza z psej voliéry...fotoalbum, ktorý mi pripomína všetky akcie, oslavy či obyčajné posedenia s blízkymi, dovolenky s rodinou či moje prvé kroky a pády...valentínky, ktoré som ako malá dostávala od kamaráta (vždy som ich roztrhala, pokrkvala a hodila do koša, no mamka ich zlepila, vyrovnala - teraz som je za to strašne vďačná, je to rozkošná spomienka)...ruža z papieru, ktorú mi vystrelil kamarát, s ktorým som sa vždy hádala kvôli šnúrkam na teniskách i ostatné ružičky ktoré som podostávala od ľudí (prevažne chlapcov), ktorým na mne záleží (pozor!!! sú medzi nimi aj moji bratia!!! hoci sa to snažia ututlať a zakamuflovať, tak aj oni ma majú dakde v hĺbke srdca radi...tak ako aj ja ich)...staré zošity, denníky, ktoré som si písala ešte v časoch, keď som čítala Bravo...

Tak a to ide teraz všetko preč. Preč z očí. Všetko to ide do krabice na ktorú s veľkými písmenami napíšem- SPOMIENKY- a odložím bokom. Nič z toho neopustí môj život. To sa nedá...Je to mojou súčasťou, tak ako tá jazva na zadku. Prečo?

Život je tu a teraz. A ja som zaspala v objatí spomienok. A to sa neopláca. Idem si tvoriť nové spomienky. Idem znovu žiť, novu robiť chyby. A teším sa na to. Teším sa na ďalší kúsok oblečenia, ktorý bude "špatiť" škvrna od krvi aby mi pripomenula, že život je len jeden a občas sa oplatí ubrať plyn a vychutnať si kvapky dažďa dopadajúceho na tvár. Fotky, ruže, lístky do divadla či na ples...

Začínam od znovu. X-té pokračovanie z XYZ-dielnej série - Život podľa Shaolingirl. Nový list papiera, nové pero, nové zážitky... Jediné čo sa nebude meniť je rodina (ktorá hoci mi lezie na nervy je tým najúžastnejším čo mi mohol Boh nadeliť), priatelia (ktorí, hoci im skoro stále leziem na nervy stoja pri mne a ja môžem Bohu ďakovať, že mi dal šancu získať ich) a moja maličkosť.

Takže, dámy a páni, pripútajte sa, začíname...

 Blog
Komentuj
 fotka
leiasolo  7. 2. 2010 17:56
Zrejme nastal nejaký zlom, keď máš pocit, že musíš začať odznova... Tak teda držím palec
 fotka
d170  7. 2. 2010 18:37
Držím palce, aby ti to vyšlo

A nedá mi nepochváliť webku, pekná je
 fotka
heidi  7. 2. 2010 19:12
TAk do toho!
 fotka
george90  7. 2. 2010 19:33
Držím palce. A ak nebudeš mať nikoho po ruke na tvorenie nových spomienok, zavolaj
 fotka
alysia  7. 2. 2010 19:44
niekedy mam fakt pocit ze mi citas myslienky

obcas je tazke zatvorit dvere minulosti a pocas pokusu nechat ich otvorene si vobec vsimnut ze dalsie sa ti otvaraju

inak niekto cital mirkovej blo? nasla som tam jednu vetu
 fotka
vlcica1989  8. 2. 2010 12:23
teším sa na staronový Život podľa Shaolingirl

myslím že viac písať nemusím, ty presne vieš čo tým myslím
 fotka
eli19  8. 2. 2010 23:04
teším sa,..že sa konečne pohýnaš dalej,aj ked neviem čo môžem od tej pre mňa staronovej neznámej shaolingirl čakať,ale nechám sa prekvapiť,... len by ma zaujímalo čo spôsobilo ten zlom,.....
Napíš svoj komentár