Pestrý život. Presne taký je ten môj. A nemusím byť slávna, či populárna medzi známymi. Napriek tomu mám život, na ktorý sa oplatí byť hrdá. Skrývajú sa v ňom všetky protiklady i súlad sveta. V tom, čo ma stretá každý deň i v tom, aká som, čo cítim a ako veci naokolo vidím, vnímam...
Nepotrebujem zlatú kreditku a rodičov, ktorý by ma zásobili farebnými bankovkami. Nepotrebujem, aby ma každý tretí človek zdravil pri ceste mestom. A neverili by ste – prežijem aj bez toho, aby som mala každý deň, krásny, štastný a veselý. Lebo v tom je rozmanitosť života. Teda minimálne toho môjho.
Od rodičov som dostala miesto peňazí lekcie, ako si zarobiť a vážiť si čo človek má. A ako bonus som zinkasovala kopec lásky! A to mi verte – nemá takých rodičov hocikto.
Peniaze si teda viem zarobiť aj sama, ba dokážem sa prebrodiť cez obdobie, kedy v peňaženke cinkotajú iba nejaké tie centy. Hádzať sa do kôp lístia, hojdať na hojdačkách, naháňať holuby, nechať sa oslintať od svojho krásneho vždyveselého a oddaného psa.prechádzať sa a sledovať farby oblohy pri západe slnka sa dá aj zadarmo.
Vychutnávam si, keď mi môže hrabať cestou mestom, môžem sa vyškierať na všetkých naokolo bez toho aby som ich poznala. Milujem tie nechápavé, trochu pohoršené alebo prekvapené pohľady cudzích na môj úsmev. A občas sa vyskytne aj situácia, kedy mi úsmev opätujú. Možno trochu rozpačito, hanblivo. Ale poteší.
A tiež si plnými dúškami vychutnám, kedykoľvek to príležitosť dovolí, tých pár úprimných, veselých zvítaní cestou mestom. Horúce jabĺčka s jednou veľmi dobrou osobou, ktoré sa vydaria jedine vtedy, keď to ani jedna z nás neplánuje. Chvíle s priateľmi. Je ich podstatne menej ako by som si priala, ale sú. A preto si ich cením o to viacej! Každá jedna je jedinečná, neopakovateľná a plná toho tichého porozumenia, ku ktorému netreba nič viac, iba pohľad z očí do očí. Milujem ich! Každého jedného človiečika, ktorý dobrovoľnenasilu nosí odo mňa na čele neónovú nálepku PRIATEĽ viditeľnú iba srdcom.
Smiech, štastie, šibalské nápady, objatie plné lásky... Nikdy by sme si neuvedomili ich cenu, ak by sme nepocítili aj ich opak. Preto som vďačná za každú facku, slzu či sarkastické zadrapnutie, ktoré zareže až po kosť. Dajú totiž vyniknúť tomu, ako príjemne zahreje pohladenie či čokoľvek, čo je robené s láskou, dobrom. Rovnováha: dobro-zlo. Jedno bez druhého by neexistovalo.
Mám pestrý život. Všetko čo potrebujem. Odhodlanie, vytrvalosť, priateľov, vždy nový východ slnka a nespočet hviezd, hory a vlniace sa more. Vedomie, že som len maličká súčasť všetkého. No všetko bezo mňa by bolo o niečo chudobnejšie. A preto chcem, aby to všetko bolo o trošku lepšie, pestrejšie aj mojím pričinením.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
george90
6. 10.októbra 2010 14:05
Predbehla si ma. Ale neprekvapuje ma to big like.
3
napísala si to tak energicky, ako to vieš len ty. Aspoň taký mám z teba pocit občas Ale krásne, krásne, krásne.
4
vcera, ked som mala mat preco zlu naladu... nemala som... aj ked som zbytocne cestovala kvoli doktorke ... a tak dale... ale ta cesta pesi ( inokedy chodim MHD) stala za to a pomyslela som si aj na teba, ze ked sme na jednej vlne dufam, ze aj v tejto chvili sme prepojene... a ako vidim tiez si bola dobre naladena to ma tesi a ten tvoj blog ako povedala @titusik je plny energie clovek sa musi usmievat ked ho cita
6
... Vieš, ako sme spolu kráčali a spýtala si sa mňa a uja divného na tri bodky, myslím, že tu vystihujú naozaj všetko ...
nemám čo povedať, slová by to len pokazali, ale ďakujem ti za krásny úsmev na tvári
nádherný blog
nemám čo povedať, slová by to len pokazali, ale ďakujem ti za krásny úsmev na tvári
nádherný blog
Napíš svoj komentár