Pozvoľný prúd myšlienok o pol tretej ráno...a je mi dobre

Z očí vytekajú slnečné lúče a ja chcem. Chcem podpáliť svetlom tých, čo neveria...V seba, nádej a chuť dotyku. V to, že bude dobre. Mám chuť objať každého kto si to zaslúži, každého kto si požiada, hoci sama som z tých, ktorý potrebujú trochu tejto vegety života. Ale ak by som nebola schopná darovať to, čoho je beztak málo, o čom by to bolo? Slaným dychom si opíjam posledné chvíľky, ktoré sú iba moje.. A trochu aj vaše. Naše chvíľky. A potom sa zas zmením na dospelú a zodpovednú. Zas zameriam tie dve štrbinky do materiálov na skúšku. Hoci sa mi žiada zatiahnuť oponu a spustiť predstavenie za mojimi viečkami. A možno by prestal aj chrbát bolieť. A možno sa mi prisnije...O tom, ako žijem svoj život s úsmevom na tvári a bez pretvárky. Potom si uvedomím, že to nie je sen, lebo sa tak snažím začať žiť a smiech sa vykotúľa spod pier. Bude to fajn. Ale teraz pšššt! Bratia spia. Maminka tiež. Nechcem ničiť túto najsúkromnejšiu chvíľku dňa. Iba človek a jeho najtajnejšie ja....škvŕka mi v bruchu. Odkusnem zo zvýrazňovačky a nakreslím si dúhu do srdca. Veselá žltá, vášnivá červeň i hĺbavá modrá...A aj všetky ostatné. A žiadna čierna - lebo to nie je farba. Je to smrť. Duše, smiechu, života...Toho, čo robí človeka človekom.
....
A teraz stíšim aj tóny, ktoré prehlušujú operné árie môjho žalúdka a vystriedam ich dačím zdravým..Napríklad čipsíkmi a jablkovým džúsom. Vykompenzujem to pozitívnym myslením. Aspoň nejaká útecha, keď už som stelesnená hniloba. Nič lepšieho nemám na dosah ruky a vstávať sa mi nechce. Jedlo mi nestojí za to, aby som odlepila zadok od "pohodlia" stoličky. Ale brušáky, to by ma bolo. O pol tretej ráno najlepšie. Naozaj. Pleskla som sa o zem. Pekne odbrušákovala a hotovo. Človeka to preberie. A keď si uvedomí tú absurdnosť, tak aj zlepšenie nálady nenechá na seba dlho čakať.

Čo som tým chcela povedať? Týmto veľkým nezmyslom skrytým pod pokrývkou slov? Dobrú noc priatelia, dobré ránko ľudkovia! Usmejte sa a žite! Bláznivo, chaoticky či nerozumne, nerozvážne...Akokoľvek. Ale tak, aby ste nezomreli skorej ako prestanete žiť.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu