Tabletky, dalfíny a konštruktívna kritika po druhej hodine ráno

Blbé tabletky!!! Začnú zaberať neskoro a keď ai už myslím, že antibiotiká a ich vedľajší účinok -ospalosť (šialene silná) sa dostavia, tak nič. Proste to len na mňa zahrali. Úplne si zo mňa vystrelili. Zachumlila som sa pod prikrývku, zavrela oči a nič. Zas som mala pocit ako zajačik z reklamy na baterky - že vydržím dlhšie a dlhšie ako iné zajačiky.

Inak vysvetlite mi, prečo prirovnávam svoj stav k zajacom, ktoré spolu s delfínmi patria u mňa na čiernu listinu? Áno, priznávam sa - nemám rada, priam neznášam tieto zvieratá. Áno, áno. tie "milučné, rozkošnučné a sprostučké" delfíny ma absolutne neberú. A tak isto ani zajačiky. Tie ich ušká a zúbky...Nie. U mňa zúbky iba ak vo viacerých radoch a v žraločej papuľke.

A len tak mimochodom, neviete mi povedať, prečo trepem totálne odveci, keď som chcela pôvodne písať o konštruktívnej kritike? Lebo áno. KONEČNE! Konečne prišiel dakto, nenápadne, vystúpil z tieňa a skritizoval ma. Resp. moje blogy. Našiel sa nick, ktorý mi poslal TS-ku. Nie hocijakú TS-ku. Alebo skorej poukázal na veci, ktoré robím príliš často. A hoci mi bolo radené zmeniť to, aj tak neposlúchnem. Len som si z toho spravila taký, nazvime to obraz o tom, ako sa dá charakterizovať moje písanie.
Hej, príliš filozofujem, nič nepoviem ani za svet priamo ale všetko zaobaľujem buď do šľahnutých obrazov, kde je človek opísaný ako šampón (týmto pozdravujem vlčicu ) či dáky podobný trhlý prípad (z ktorých sa nevysomári ani Šalamún ak so mnou nerobil interview) alebo hneď za normálne pochopiteľnou vetou musím pribaliť nejaké prirovnanie. Uznávam, tie moje tri bodky sú občas aj na inom mieste než na konci vety. Šľahám ich všade...A neserie ma to. Hej, občas sa vyjadrujem ako kretén poeticko-odborno-psychickynenormálne. A je toho ešte kopa. Ale teší ma, že si to dakto všimol. A upozornil ma na to. Lebo, hoci to vyznie divne-potešilo to. Nie je to len také natieranie medu okolo huby ako by povedal tatino. V preklade - konečne sa našiel dakto, kto mi napísal aj dačo iné ako ťuťulimuťuli (ak sa dakomu blog nepáči,tak zväčša mlčí a nepovie, neupozorní-hej ty ťava, písala si tak, že ma to bavilo čítať, kým si nezačala do toho ako píšeš pchať toto a tamto<--napr.).
Týmto pozdravujem dotyčnú - díky za upozornenie a aj za šancu spoznať ťa ale aj tak sa nezmením...

Noooo...Nakoniec z pekného blogu(ktorý by možno vznikol) je guláš dačoho, čo budem hádzať na triko radšej vplyvu liekov ako sebe samej. Ale nevadí. Vzniklo to čo vzniklo. A som v tom zachytená presne tak ako sa asi cítim. Teraz. Zajtra ráno už nebudem vedieť opísať tieto chvíle. Lebo zajtra ráno sa budem cítiť inak. A predpokladám, že sa to bude dať charakterizovať slovom nevyspato, kedže je po druhej hodine a ja stále klikám do kláves....

A len tak pod čiarou - asi mi neviete povedať, prečo ja trubka sedím v kuchyni na stoličke s noťasom na stole miesto toho aby som tieto riadky písala vo svojej izbietke obklopená psychopatmi ako Styron či Remarque(tých autorov mám rada, ale nič to nemení na tom, že to BOLI psychopati)?

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu