Ticho a tma. Samota. Inokedy taká potrebná a žiadúca ma teraz privádzala na pokraj zúfalstva. Potrebovala som cítiť blízkosť iného človeka. Dakoho, kto ma pozná a napriek tomu ma má rád. No nik taký nie je. Chcela som objať, chcela som pohladiť...No spoločnosťou mi boli iba štyri steny a prázdne miesto v posteli.

Prvá, druhá, tretia...Koľko ich ešte stečie po tvári, kým objavím dakoho, kto bude pri mne...Ochráni, utrie slzy, spýta sa ako sa cítim a bude chcieť počuť odpoveď, nech už bude akákoľvek. Samota nie je zlá. Ale teraz o ňu nestojím. Stojím o to, aby ma dakto ľúbil. Ale nie len dakto mňa. Aj ja chcem ľúbiť. A hoci je skoro, rany ešte nie sú zahojené, ale dúfam...Dúfam, že sa nájde dakto.

Ale odvážia sa ľudia mať ma radi? Odvážia sa spoznať ma – zákutia mojej duše? Dokonca aj tie komnaty, ktoré sú pod brnením, ktoré sa iba hrá na tvrdosť. Pancier, ktorý navonok pôsobí ako moja pravá tvár, no prepustí k srdcu akékoľvek urážky, poníženia a pokusy ublížiť...

Neponáhľa to. Nechcem hneď teraz dakoho, kto mi po istom krátkom čase ukáže chybu mojej unáhlenosti. Ja chcem naozaj ľúbiť. Naozaj chcem dať šancu dakomu, kto si ju zaslúži. Dakomu, kto dokáže dať do stávky srdce a podpáliť aj to moje.

No teraz iba snívam. Blúznim. Som skeptik a dávno si myslím, že niekto taký neexistuje. Ale v kútiku, tom najtemnejšom a najmenšom kútiku srdca verím, že sa mýlim. Viera a nádej mi vždy pomohli na ceste snov, po ktorej sa snažím kráčať. Tak azda podajú pomocnú ruku aj teraz. A dakde vyhrabú pre mňa môjho romantického gentlemana, ktorý ma bude mať rád...

Pre túto chvíľku mi však zostáva iba to málo čo mám – ticho, tma, samota a slzy.

 Blog
Komentuj
 fotka
misshyde  27. 2. 2010 20:55
Pekná myšlienka. Ale! To dakoho sa dá nahradiť aj synonymami-strašne často sa ti to tam omieľalo.
 fotka
titusik  27. 2. 2010 21:02
prajem
 fotka
eli19  27. 2. 2010 21:59
"Ale odvážia sa ľudia mať ma radi?" ty sama dobre vieš že odvážia a už sa odvážili,a toho romatického gentlemana iba pre teba ti prajem,..
 fotka
athelasil  27. 2. 2010 22:01
nádherné...a ja ťa ľúbim ale viem, čo myslíš. nádherné a smutné-hlavne ten začiatok, tie 4 štyri prázdne steny, mi prišlo tak smutno, by som ťa objala...tak aspoň takto => *objatie*
 fotka
nicmanenapada  28. 2. 2010 10:11
Ale nájde sa, len nezúfaj
Napíš svoj komentár