Zoznamili sme sa pred 3 rokmi. Pred 4 mesiacmi sme sa rozisli, vlastne len on so mnou. Hned v ten den navrhol kamaratstvo, dobre, suhlasila som. Problem je v tom, ze on este stale miluje zenu, ktoru pozna od zakladnej skoly, asi od 13. Ona ho vsak nemiluje, ako on tvrdi. Ja zase milujem jeho, ale on ma nemiluje, iba ma ma rad. Tento dovod mi vsak povedal iba pred 4 tyzdnami. Cize da sa povedat, ze skoro vzdy je za rozchodom niekto iny, ina zena. Hlavne, ze predtym tvrdil, ze to nie je preto, ze ma len nemiluje, ale ze nikto iny v tom nie je. Spytala som sa, preco potom vlastne so mnou zacal chodit, ked ho to nepreslo. Nechcel mi na to odpovedat, vyhybal sa odpovedi. Ale vratim sa k tomu hlavnemu. Rozisli sme sa, potom sa on chcel vratit, potom sme sa znova rozisli, potom som sa ja chcela vratit, stale dookola. Preco vsak skoro vzdy, ked sa zdalo, ze je medzi nami koniec, plakal? Ale stale sa otocil a rychlo sa rozlucil, aby som nevidela, ze place? Hoci ja som si to vsimla? Tato otazka je trochu asi drsna. Ako sa da prinutit muz, aby miloval niekoho, koho ma len rad?
Myslela som si, ze po tom sklamani, co prezil, bude rad, ze mu nebesa alebo ako to nazvat poslali opat lasku. Teda mna, s urcitym prehananim. Ze to zoberie s radostou. Nie ze bude iba pochybovat o zmysle vztahu. Ako to robi teraz a ako sa teraz sprava. Niekedy mam pocit, ze ku mne citi nieco viac. Hoci si to sam, ale hlavne predo mnou, nechce priznat. Iba akoby sa toho bal, ze opat zazije sklamanie, moze byt?
Zo zaciatku po mne skoro salel, dlhe hovory, v spravach pisal, ako mu chybam, ze sa nevie dockat, ked bude so mnou, same milacik, zlatko, ci aj ja na neho myslim, potom to vsak prestalo, pomaly, iba obcas aj teraz ma poblaznenie. Pamatam si, ze sa raz opil a hovoril mi, ze aka som dobraa ze ma miluje. Za triezva mi vsak nikdy nepovedal, ze ma miluje, iba raz mi napisal, ze si mysli, ze ma miluje. Pamatam si vsak, ze on sa pytal castejsie mna, ci ho milujem, ako ja jeho.
K tomu mi aj jeho kamarati hovorili, ze odkedy bol so mnou, ze sa zzmenil, ale k lepsiemu. Uz tolko nepodpichoval, nebol k nim protivny, vyzeral vraj konecne spokojny. Myslela som si, ze mame nadej ostat spolu. Preto ma to dost prekvapilo, ked chcel skoncit.
Sucasne citim velku zlost, ze mi nic nepovedal na zaciatku. Dobre, mozno si myslel, ze nam to vyjde, preco nechcel nic povedat a nezatazovat ma tym, co bolo predtym. Iba kvoli tomu by som mu dokazala odpustit. Sucasne by som mu chcela pomoct, ukazat mu, ze som tu ja, clovek, ktory ho miluje, ze nech si vazi, co ma.
Aj som mala pocit, ci v tom nie je niekto iny? Podozrievala som vsak jeho kamosky, o ktorych som vedela a ony su v tom nakoniec nevine. Je to niekto uplne iny, z minulosti, o kom neviem. Ako som sa dozvedela, ona nema nikoho, ale ani jeho nechce, je mi to teda dost cudne, neviete preco, ci ho chce trapit a drazdit, ked on vie, ze je slobodna, ale ho nehce alebo je ona iba niekto vymysleny?
Bolo to, akoby sa vo chvili zmenil na uplne ineho cloveka. Kolkokrat som sa ho pytala, co sa deje a on stale, ze nic, ze vsetko je v poriadku. Zrazu prisiel s navrhom na rozchod, mesiac potom, ako mi vyznal lasku a dokonca povedal, ze si vie predstavit, ze by si ma zobral a zili by sme spolu. Potom to len z nicoho nic odhodi? Teraz si spomenie, ze so mnou nedokaze byt?
Niekedy ma napada, neviem, je to len pocit, ze si ju iba vymyslel, lebo nevedel, ako sa rozist? Ze ziadna ina v tom nebola, len hladal zamienku na rozchod? Uz vobec nerozumiem tomu, co sa deje so mnou, s nim. Najradsej by som bola keby sa dal vratit cas a zostat v tom momente, ked sme boli spokojni, mali sme dobre obdobie a citili sme pritazlivost, nadej v nas a lasku.
Napada ma len, ako si mi to mohol urobit? Po tom vsetkom, co sme spolu prezili? Ako som ti bola vzdy oporou? A ty si mi cely cas klamal?
Napisala som mu dnes, lebo rozpravat som nedokazala, nech mi uz nepise alebo nech si nepisme aspon, kym sa z toho celkom nedostanem, ze mi dost ublizil. Napisala som mu aj vsetko, co som mala na jazyku, co vsetko sposobil, preco mi klamal, ako som mu verila a preco nepremyslal nad nasledkami a ci tiez klamal, ked sme zacali chodit. On na to odpovedal, ze ma nechce stratit, ze je smutny, ze mu pisem tieto veci. Nevysvetlil vsak nic z mojich otazok, napisal vsak, ze laska nemusi a malokedy vydrzi, ale priatelstvo ma vacsiu nadej, aby vydrzalo.
Ja o nej neviem skoro vobec nic. Preco sa mu paci, ake ma vlastnosti, ako vyzera, co ma rada. Myslim si vsak, ze ak by som mu dala moznosti, budeme frajeri alebo nic, vyberie si nic, hoci teraz hovori, ze ma nechce stratit. Vraj uz chce ostat do konca zivota sam a uz nechce nikoho.
Dakujem.

 Je to možné?
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
kyuzo  18. 4. 2009 12:46
Ach jaj , chlapy niesu az taky jednoduchy ako vyzeraju , aspon niektory , Je jasne ze nevie co chce , ze je zmeteny , ale nemozno mu to vycitat , nieco ho trapi skus sa s nim viac porozpravat , pozeraj sa mu pritom do oci a nepohrdaj nim , snaz sa ho proste pochopit z toho co ti povie , namiesto ultimat ze bud ja alebo nic mu daj ultimatum ze nech ti povie vsetko a pravdu co citi , alebo s nim uz dokonca zivota neprehovoris a nevrav to nejak povysene daj mu najavo ze ta druha moznost je taka preto ze ti ublizuje tym co robi .... ach jaj vela stastia , urcite ta to nejako prejde , alebo ja neviem co , niesom ziadny odbornik na medziludske vztahy tak mi je divne radit ludom v tomto ohlade ...
2 
fotka
lululi  18. 4. 2009 13:10
prečítala som od začiatku do konca...píšeš spontánne, od srdca, nekalkuluješ, na nič sa nehráš.



ale láska je BOJ. treba kalkulovať, treba hrať...

nie na všetky otázky existujú odpovede, netreba vedieť všetko, zbytočne pátrať, riešiť, tlačiť na pílu a dávať ultimáta.

treba bojovať, raz čestne, raz nie.

pokiaľ svedomie dovolí
Napíš svoj komentár