Len tiché zamyslenie nad tým, prečo vlastne ľudia zakladajú blogy a píšu do nich články.
Je to potreba zviditeľňovať sa? Seba a svoje pocity stovkám či tisícom ľuďom tam kdesi vonku... Je to uspokojujúcejšie ako zdôveriť sa dobrej kamarátke v čajovni alebo hoci aj na ICQ? Nie je trochu desivé, čo všetko si takto o vás môžu zistiť ľudia z veľkého a nebezpečného sveta.
Nie som paranoidná i ja mám na nete vecí zrejme viac, akoby som chcela. Aj tu som si doplnila profil s čistým vedomím a svedomím, že je v ňom vlastne všetko pravda a teda všetci, ktorí kliknú na môj profil sa dozvedia možno až priveľa.
Pôsobia ľudia vo svojich článkoch inak ako v skutočnosti? Majú založené blogy preto, aby mohli povedať svetu veci, ktoré by sa im neodvážili povedať priamo do tváre? Internetová komunikácia umožňuje ľahšie hovoriť nepríjemné veci. Nevidíte toho druhého, jeho reakcie si môžete domyslieť len z emotikonov, ktoré "zdobia" jeho správy. A to je niekedy škoda.
Zažila som ľudí, ktorí na internete vystupovali ako suveréni a v reálnom živote to boli šedé myšky. Človek aj zabudol, že sú v skupine, až kým sa ticho nezdvihli a neodišli. Slúžia blogy a články týchto ľudí na posilnenie sebavedomia?
Alebo je to túžba po uznaní? "Fakt, dobré to bolo dievča, tvoj blog nemá chybu, si TOP one!" Rebríčky obľúbenosti, čítanosti, karmy, stupnice... nejaká forma ohodnotenia článkov, celého blogu i samotného blogera. Pýcha vzrastá s každým stúpaním, vnútorný pocit sebauspokojenia je veľmi príjemný, uznanlivé komentáre k článkom hrejú pri srdci.
"Tak napíšem ešte jeden, ešte mám toho toľko čo povedať" "a ešte ďalší, aby som neklesol v rebríčku, už dva dni som nič nenapísal". Roztrasenými rukami a s nervóznym pohľadom vymýšľa nový nadpis. Úderný, aby zaujal. Potrebuje veľa čitateľov, v rebríčku sa posúva stále nahor. Ale čo potom? Keď z neho bude Top one? odtiaľ sa už dá len spadnúť. A hviezdy horia rýchlo. Väčšinou prichádza syndróm vyhorenia. Bez nápadu. Niet už čo písať. Nudný deň v škole a trojka z chémie nikoho nezaujímajú.
Baví ma písať. Istý čas ma bavilo písať aj na blog, pár viet vsunúť do toho, čo si hovorí článok.
Vrátila som sa späť k poviedkam. Mám svojich fanúšikov. To čo zverejním, je väčšinou prijaté dobre. A potom sú veci, ktoré nezverejňujem. Tie čítajú najbližší. Moja tvorba sa im zväčša páči, hoci som si vedomá mnohých chýb (najhoršie je, keď ich neviem opraviť).
Nemám rada kritiku svojich diel. Dokážem ju prijať, aj sa z nej poučiť, ale to nič nemení na tom, že ju nemám rada. Nikdy som si na ňu nezvykla. Nebolo prečo. Asi syndróm prvorodeného "perfektného" dieťaťa.
A zrejme preto zo mňa nikdy nebude dobrý bloger a častý pisateľ článkov.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
ja clanky pisem preto lebo si to mozu precitat moji kamosi(ved len oni ix citaju) a potom aj preto aby mi trebarz niekto napisal co si o tom o com som pisala mysli...a je tam trosku aj to ze ma niekto kladne ohodnoti nieje to len tak lebo inak by som si to napisala do dennika disappointed:ktory mimoxodom aj mam a ani on nieje ukrateny o moje myslienkove poxody)lenze ked si citam blogy mam xut aj ja nieco napisat (ak mam co) a to vobec nevadi ze niesom najcitanejsia najlepsia a ani nic take lebo to niesom a ani nemozem byt len ma proste bavi pisat blogy ked mam napad(a ja mam napady skoro vzdy mimo kompu papiera a pera taze len obcas sa podari nieco uverejnit ...
3
Pisem lebo ma to bavi, lalala
ak by ma to nebavilo nepisal by som a predsa sa musim svojim novym vytvorom pochvalit
no nie
a pekny clanocek
ak by ma to nebavilo nepisal by som a predsa sa musim svojim novym vytvorom pochvalit
no nie
a pekny clanocek
5
velmi dobré....
avšak, podla mna nie je dobrý bloger, ten co píše články každý den, alebo mám neviem kolko vela komentov...
podla mna je dobrý bloger clovek, ktorý tým co napíše niečo v citatelovi nechá...
aj keby napísal jeden blog za mesiac moze byt dobrýbloger...dolezité je to, ako píše...
a prečo píše? hm, ja som svoj prvý blog napísala so slzami v ociach, pretoze som bola sama a potrebovala som to dat zo seba von...
kazdy jeden blog pisem z ineho dovodu..niekedy lebo sa nudim, niekedy lebo potrebujem nieco dat von bez toho aby ma niekto prerusoval pocas reci...a zistila som, ze ked pisem, dokazem povedat viac ako v skutocnosti...i ked to neplati vo vsetkych prikladoch
avšak, podla mna nie je dobrý bloger, ten co píše články každý den, alebo mám neviem kolko vela komentov...
podla mna je dobrý bloger clovek, ktorý tým co napíše niečo v citatelovi nechá...
aj keby napísal jeden blog za mesiac moze byt dobrýbloger...dolezité je to, ako píše...
a prečo píše? hm, ja som svoj prvý blog napísala so slzami v ociach, pretoze som bola sama a potrebovala som to dat zo seba von...
kazdy jeden blog pisem z ineho dovodu..niekedy lebo sa nudim, niekedy lebo potrebujem nieco dat von bez toho aby ma niekto prerusoval pocas reci...a zistila som, ze ked pisem, dokazem povedat viac ako v skutocnosti...i ked to neplati vo vsetkych prikladoch
6
ja píšem lebo mi to pomáha sformulovať si názor
viac o tom prečo píšem som napísal do svojho článku
"Príčina uverejňovania"
viac o tom prečo píšem som napísal do svojho článku
"Príčina uverejňovania"
Napíš svoj komentár
Ja mám toho v profile vyplneného dosť.. všetko pravdivo... ale nemám pocit že by z toho mohol niekto zistiť viac než chcem
Pri tých šedých myškách som si celkom slušne predstavila seba A naozaj je pravda že keď dostanem na nejaký blog pozitívne ohlasy, tak som náhle o niekoľko centimetrov vyššia a o niečo spokojnejšia sama so sebou
A kritiku odo mňa nedostaneš, celý blog sa mi páčil ((Jediné čo môžem skritizovať je, že si nemyslím že z teba nikdy nebude dobrý bloger Ak budeš naďalej písať takto, tak si môžeš s čistým svedomím povedať, že si dobrý bloger )