Samozrejme, no jasné. Keď už nie je koho zjebať treba mňa. Ešte že mám výborného šéfa. Tak on si odíde niekam do číny či do ktorej pi.. a nám ani výplaty nepošle a akoby toho nebolo dosť keď sa vráti domov zdrbe ma.
To sa krajšie deň ani nemôže začať. Nie že by som bol na tom finančne zle to naozaj nie to som sa v podstate nikdy nesťažoval ale predsa ide o princíp. Bez tej jednej aj dvoch výplat by som to určite bez problémov prežil ale vážne dnes je to 10 eur a zajtra to bude 1000.
Je kríza doprčic.


Porada neskôr pokračovala bez problémov nič extra. Čo vám budem vykladať sú to firemné záležitosti.
S porady som drel hneď do mesta bože mhdčka je niečo najhoršie na svete.
Ráno v domnení že budem skôr vo firme som zaparkoval v meste a ďalej šiel mestskou.Už nikdy to neurobím.V meste som dal len ľahký obed a šiel som domov.Čo v meste? na obzeranie sukničiek som vážne nemal náladu.
Cestou domov mi volal Binďo. trochu sme kecli na tému či gentlemani vymreli alebo nie.(Binďo je moderátor expresu) ale to je taká téma čo ja viem.. Na dlho, a ja som sa v premávke musel venovať volantu tak náš rozhovor rýchlo skončil. Zavolám mu zajtra.


Poobede mi volala aj zrelá žena. Volala mi z nejakého neznámeho čísla tak som nevedel kto to je a riadne ma prekvapila.
Myslel som že sa mi už neozve no bol som vážne rád.
Pred týždňom sme prehodili pár sms ale uviazlo to tým že sa musí venovať dcére a že nechce teraz nič začínať a pod. Teraz? Volá mi že či nepôjdeme spolu na korčule a že sa neskôr môžeme zastaviť niekam na pivko.(no skôr na vínko)A že ako sa mám. Fúúha no ako som jej len učaroval. V tom telefóne mala opäť tajomný hlas taký jemný a zároveň rázny. Neustále mi opakovala že som zlatučký a neviem ešte čo. Nuž musím sa jej ozvať.


Večer prebiehal v klasike s vínom a 4O červenými malborkami.
Raz ma to zabije, teda iba raz ale to mi nevadí aspoň bude pokoj.
Ani sa nad tým nerozptyľujem aj tak už dávno viem kde skončím. V pekle.
A bude to mojim zhýralým alkoholicko cigaretovo niekedy marihuanovo preflákaným životom.


Už len jedna poznámočka na tú plakajúcu krásnu dievčinu som číslo zohnal len mám trošku strach ako zareaguje keď sa jej ozve niekto cudzí. No uvidíme. Možno ju stretnem večer v meste. Veď predsa viem kam sa chodí baviť.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
matwejo  24. 4. 2009 17:16
úroveň si držíš, ako vždy dobré a nenič si tak zdravie toľko, čo budem potom čítať, keď otrčíš kopytá,
Napíš svoj komentár